John Cale počas návštevy Prahy v roku 1993. Na Slovensku si zahrá po prvýkrát až teraz. FOTO - ČTK
sťdesiatych rokoch pôsobila v mýtickej skupine Velvet Underground. Cale, ktorý sa neskôr vydal na sólovú dráhu, je v súčasnosti na vrchole svojich tvorivých síl. Veľký comeback zaznamenal pre dvoma rokmi s koncepčným albumom Hobo Sapiens, na ktorý nadviazal minuloročným Black Acetate. Ten 5. marca predstaví aj na bratislavskom koncerte v klube Babylon.
Považujete sa, po všetkých vašich projektoch od scénickej, filmovej hudby až po súčasnú pop-music, stále za rockového hudobníka?
"Jednoznačne. To, čo s mojou skupinou predvádzam na tomto turné, je priama rokenrolová šou, aj keď na pódiu trochu improvizujeme. Stále verím v jednoduchú silu rokenrolu."
Čo môžeme očakávať na bratislavskom koncerte?
"Osemdesiat percent materiálu bude z môjho posledného albumu Black Acetate. Zvyšok vyplnia pesničky zo začiatku a stredu mojej hudobnej dráhy. Teraz mám na turné ľudí, ktorí hrajú na novom albume v pesničke Sold-Motel. To je vlastne jediná pieseň, ktorú som spravil s kapelou. Zvyšok Black Acetate som si nahral sám, ako som sa túlal hore-dolu po štúdiu."
Váš nový album je akýmsi mixom medzi vašimi ostrými nahrávkami zo sedemdesiatych rokov a súčasnými hudobnými postupmi. Súhlasíte?
"S minulosťou ho spája jeho ostrosť. Stále sa však snažím napredovať. Ešte nikdy som sa nedostal tak ďaleko ako v prípade pesničky Hush. Je zaujímavé, že táto skladba nemá vôbec nijakú basu, pritom znie veľmi funky. V súčasnosti sa snažím písať piesne na základe rytmov, a nie melódií, a to určite ovplyvnilo Black Acetate."
Hush znie akoby vypadla z pera súčasného speváka R'n'B.
"Túto pieseň sme sa pokúsili nahrať aj so ženským vokálom, aby sme sa priblížili k súčasným hip-hopovým nahrávkam, ale neznelo to príliš dobre. Nie som žiadny raper. Treba robiť veci po svojom, ale ten rytmus sa mi podarilo zachytiť a to sa počíta."
Veľa mladých alternatívnych umelcov vychádza z minulosti, zatiaľ čo vás ovplyvňuje súčasná komerčná hudba. Zaujímavé, nie?
"Ale ja som bol taký vždy. Nepozerám sa späť. Vždy som sa zaujímal o experimentovanie, nikdy som nechcel niečo opakovať."
Digitálne technológie ste už využili napríklad na predchádzajúcom Hobo Sapiens, ktorý je vlastne akýmsi koncepčným albumom. Vedeli by ste povedať o tom niečo viac? Kto je vlastne Hobo Sapiens?
"Predsa ja!"
Prečo?
"Písanie piesní znamená, že človek vykročí preč zo svojho tela. Pripomína výlety do krajín, kde nikdy nebol. A ja sa rád túlam po rôznych hudobných štýloch, a preto som si vlastne vymyslel aj takú postavičku. Hobo Sapiens ma presne vystihuje."
Spolupracovali ste s Lou Reedom, Brianom Enom alebo Bobom Neuwirthom. Máte ešte v zálohe nejakého vysneného hudobníka, s ktorým by ste chceli nahrať album?
"Vysneného? Tak určite Boba Dylana. Myslím, že po svete nechodí lepší pesničkár ako on. Dokonca by som si vedel predstaviť, ako by album s ním znel. Chcel by som, aby mal masívny zvuk, ktorý v minulosti robil Phil Spector."
Ale vy už neprodukujete. Prečo?
"Jednoducho nemám čas, ledva stíham pracovať na svojej hudbe."
Ale produkovanie iných hudobníkov ako Patti Smith a Iggy Pop vás taktiež preslávilo. Čo je tajomstvo úspechu dobrého producenta?
"Ja by som túto prácu až tak nepreceňoval. Jednoducho som postával v štúdiu a snažil sa zachytiť hudbu v jej skutočnej podobe. Mal som šťastie, že som mohol spolupracovať s hudobníkmi, ktorí neboli umelo zocvičení, ale ich hudba vznikala priamo na mieste."
Môžem sa vás opýtať na Velvet Underground?
"Ani nie, je to minulosť a tá ma už nezaujíma. Teraz sú na svete iné vzrušujúcejšie veci. Napríklad hudba, ktorú robí Dr. Dre alebo Pharrell Williams, ich skladby znejú novátorsky a pritom nádherne."
Práve teraz vychádza DVD s comebackovými koncertmi Velvetov z roku 1993. Aké máte spomienky na tieto vystúpenie s vašimi starými kolegami Louom Reedom, Sterlingom Morrisonom a Moe Tuckerovou?
"Príšerné. Bola to najhoršia časť mojej hudobnej kariéry. Ja viem, že to znie divne, mnohým fanúšikom sa splnil sen vidieť Velvet Underground naživo, ale ja by som na ten comeback najradšej zabudol. Trvalo mi dlhší čas, než som sa z toho oprášil a šiel zasa ďalej."
