Deti a zbrane - súčasná americká téma. Takto ju vidia dánski filmári. FOTO - SPI INTERNATIONAL |
Môj miláčik kalibru 6,65 (Dear Wendy) l Dánsko, Veľká Británia 2005 l 101 min l Réžia: Thomas Vinterberg l Scenár: Lars Von Trier l Kamera: Anthony Dod Mantle l Hrajú: Jamie Bell (Dick), Alison Pill (Susan) Michael Angarano (Freddie), Bill Pulman (Krugsby), Danso Gordon (Sebastian) l Premiéra v SR: dnes
"Drahá Wendy," začína mladistvý Dick Dandelion (Jamie Bell) píšuc list pri sviečkach a červenej ruži rozprávať svoj príbeh. Nepíše pritom milovanej priateľke, ale zbrani, ktorú kúpil v obchode so starožitnosťami.
Dozvedáme sa, že Dick je od narodenia tvrdohlavý, a preto odmietol pracovať s otcom v bani, ktorá je hlavnou obživou vo fiktívnom americkom malomeste. Začne pracovať v miestnych potravinách. Cíti sa osamelo, má len málo priateľov. Všetko sa zmení, keď zistí, že hračkársky revolver je vlastne funkčná starožitná zbraň.
Spolu s technicky zdatným kolegom založí spolok outsiderov, ktorí si vlastníctvom zbraní dodávajú sebavedomie. Spolok má prísne pravidlá - každá zbraň má svoje meno a históriu, strieľať sa nesmie mimo strelnice. Je to jednoducho netradičný záujmový krúžok, ktorým sa tínedžeri pokúšajú niekam zaradiť.
Pri realizácii filmu sa zišli dve zakladajúce osobnosti Dogmy 95 Lars Von Trier a Thomas Vinterberg. Na striktné pravidlá, čo vznik "hnutia" sprevádzali, už obaja dávno zabudli. Môj miláčik kalibru 6,65 porušuje dokonca všetkých "desatoro" tohto manifestu. Hviezdne časy "dogmatického" filmu pripomína len ručná kamera spolu so strihom, ktorý nerešpektuje časovú os a prerušuje súvislú hereckú akciu.
Na filme nechal pečať svojho rukopisu Lars Von Trier, ktorý je autorom scenára. Miestom, kde sa odohráva príbeh, ako aj témou nadväzuje na svoje posledné projekty zamerané na USA: chudobné južanské malomesto, takmer výsostne americká téma zbraní v rukách detí, otázky morálky, typologicky jasne definované postavy.
Do popredia sa dostáva vari až priveľmi výrazne. Cítiť tu vplyv jeho Idiotov, kde sa skupina ľudí rozhodla žiť mimo spoločnosti. Miestami v príbehu bijú do očí typické Trierove dramaturgické kalkulácie. Jeden z hlavných dejových zvratov, keď Dickova bývalá pestúnka zastrelí jedného z miestnych šerifov, pripomína euripidovsky vykonštruované zlomové momenty z Tanečnice v tme.
Na druhej strane má Môj miláčik kalibru 6,65 niečo zo sawyerovských chlapčenských fantázií, ktoré Trierove konštrukcie vyvažujú. Romantické predstavy mladých hrdinov inšpirovaných odvahou a cťou stredovekých rytierov z knižiek prinášajú do príbehu úprimnosť a vari aj viac autenticity.
Vinterberg prostredníctvom jednoduchej grafiky predstavuje každú postavu spolu s jej zbraňou a osobitým štýlom streľby. Táto sekvencia trochu pripomína hrdinov z detských komiksov, no film zostáva stáť kdesi na pomedzí romantického chlapčenského dobrodružstva a antickej tragédie. Záleží len na divákoch, do akej miery sa im tento nezvyčajný mix podarí stráviť.
ONDREJ STARINSKÝ
(Autor je filmový publicista)