Zakaždým, keď sa niekde odohráva nejaká svetová športová udalosť, zbystria sa zmysly všetkých národov až do takej miery, že aj najväčší odporcovia nacionalizmu sú ochotní pobiť sa iba preto, že sa príslušník iného národa nepekne zaškľabil pri vyslovení mena ich miláčika. Pravidelne sa to odohráva pri majstrovstvách sveta a olympiádach. A keď sa taká olympiáda odohráva takmer za humnami a je (prostredníctvom obrazoviek) k nahliadnutiu kdekoľvek, môže si každý z nás skontrolovať hladinu vlastného nacionalizmu (podobne ako si kontrolujeme tep, tlak alebo cholesterol). Vrcholom tejto kontroly bude určite hokejový zápas Slovensko - Česko, ale možno aj beh na lyžiach. Taká štafeta je stokrát napínavejšia než preteky formuly 1.

Talianov mám naozaj veľmi rád - ich prístup k životu (sú to ešte väčší neporiadnici, ak nie priamo bordelári, než my), a ich minulosť - tak silno prepojenú s umením. Najviac sa mi na nich páči, ako im kdekoľvek a okamžite dokáže rupnúť v hlave, ako sa pri tom až do sebaublíženia mlátia do čela, rozhadzujú rukami (aj keď šoférujú), a tak podobne. Preto som ocenil, že turínsku olympiádu sa rozhodli usporiadať v mene vášne a humanizmu. Telo môže byť sebadokonalejšie, ale bez vášne v srdci je z neho len robot. Vášeň v srdci môže byť však zničujúcou a ničivou, pokiaľ nie je živená a rozmaznávaná humanizmom. Je to patetické, to áno, ale buďme úprimní: nepohŕdame týmto pátosom niekedy až priveľmi? Práve tým sú mi Taliani sympatickí - na rozdiel od nás sa za svoj pátos nehanbia. Nemajú napríklad radi Američanov, ale oceňujú na nich, že si pri hraní hymny kladú dlaň na srdce. Preto sa mi páči, že do loga olympiády pripísali i slová juhoafrického prezidenta Mandelu o tom, čo preňho i v najkrušnejších chvíľach znamenalo srdce - bolo sídlom nielen lásky a humanizmu, ale aj nádeje (čo môžem potvrdiť z vlastnej skúsenosti).

Napriek tomu, že sa snažím zo všetkých síl - aj pre tento stĺpček, aj preto, že moje srdce bije pre Česko(i)Slovensko, a napokon aj preto, že som predsedom Čapkovho PEN klubu (ktorý má humanizmus ako prvý bod svojej charty), nestíham sledovať úplne všetko, čo sa deje u nás i u vás. Viem však, že budeme mať v júni voľby. A dúfam, že s vášňou a humanizmom v srdci konečne svoje krajiny správne nasmerujeme.

Autor: Jiří Stránský