rešpektujú a nedovolia, aby ju tiger Šer Chán nerešpektoval. Vezmú mu ľudské mláďa Maugliho a vychovajú ho podľa vlčích pravidiel. Maugli je človek vlk, a preto je jeho osud spätý aj s džungľou, aj s ľudskou civilizáciou.

Príbehy unesených detí fascinovali ľudí od pradávna - detí, ktoré by mohli priniesť viac svetla do znalostí o živote zvierat a tajomstva džungle. Známy Tarzanov príbeh však nikdy nedosiahol citlivosť, s akou sa Kipling zmocnil témy života v džungli, dieťaťa, ktoré vychovali vlci a záhad okolo lovcov - zvyčajne tigrov - čo možno pre chorobu alebo pre starobu strácajú plachosť pred iným životom, ako je ten v džungli, a napádajú ľudské obydlia, kde ruch a pohyb má nové pravidlá.
Taktiež záhady okolo pradávnych civilizácií, ktoré vraj nazhromaždili nesmierne bohatstvá, ovplyvňovali konanie dobrodruhov a darebákov všetkých kalibrov, pre ktorých džungľa a zvieratá boli len prekážkou brániacou dostať sa k bohatstvu.

Kipling, ktorý ako chlapec od indického služobníctva stokrát počul tieto rozprávania, ich písomne zachytil, a zachoval aj ich poetiku jednoduchosti a krásy. Ľudia pradávno personifikovali zvieratá, rozprávky majú práve preto takú prekrásnu atmosféru, lebo v nich zvieratá ľudskou rečou posielajú posolstvo o svojom svete. Obdivuhodné vnímanie dvoch svetov, ktoré spolu súvisia, lebo nemôžu bez seba existovať, je prvým poučením o svete, ktorý nás obklopuje. Keďže v 19. storočí sa ešte poznanie odovzdávalo písaným slovom, to muselo byť presné, príťažlivé a dokonale vypovedať o svete, kam obyčajný človek nemal prístup. Vďaka literatúre sa džungľa a tajuplné zvieratá v nej dostávali do domu človeka. Aby boli výpovede zrozumiteľné a nie len opisné, zvieratá používali ľudskú reč na osvetlenie záhad ich života.

Niektorí Kiplingovi vyčítali anglický koloniálny prístup k Indii, jej prírode, k jednoduchým obyvateľom indického vidieka. Je pravda, že Kipling patril ku kolonizátorom, ale Knihy džunglí sa to nedotklo. Zlí sú aj Indovia aj Európania, ktorí stratili úctu k ľuďom, zvieratám a svojmu okoliu. Zlý je aj tiger, niektoré druhy hadov, ktoré treba potrestať, vlastne všetci, čo sa odcudzili svojej prírodnej podstate. Úctu k džungli majú tie zvieratá a ľudia, čo svoje poslanie na tomto svete nezamenili za lov na bohatstvo.

Kipling sa v roku 1907 stal najmladším nositeľom Nobelovej ceny za literatúru, a to ako prvý Angličan. Úspech vystriedali smrť jeho syna v prvej svetovej vojne, smrť dcéry a samotárstvo. Literárne činným bol však naďalej, stal sa svetobežníkom, ale do milovanej Indie sa už nevrátil. Zaujímavé je aj jeho osobné priateľstvo s kráľom Jurajom V., ktorého v Anglicku považovali za čudáka.
Spisovateľ a básnik zomrel v roku 1936. Už počas života mu vyšlo niekoľko reedícií jeho kníh a prekladali ich do iných jazykov. Napísal mnoho diel, najväčší úspech zožal práve dokonalou personifikáciou sveta zvierat v džungli.

Diskusie o prežití vo svete zvierat a návrate do civilizácie pokračovali až do objavenia skutočných detí džungle, ktoré vyrástli medzi zvieratami. Ich návrat do civilizácie a kontakt so svetom ľudí vôbec nebol jednoduchý a idylický. Deti zomreli predčasne a nenaučili sa komunikovať podľa ľudských predstáv. Vonkoncom sa nestali Tarzanmi, a nepochopili, čo je písané slovo.

Napriek tomu svet Maugliho, jeho matky vlčice, veľhada, vlčice Akely, tigra Šer Chána, zostáva príťažlivý možno práve preto, že je taký vzdialený a neznámy.
Diskusiu vyvolalo zobrazenie Maugliho, ktorého v roku 1974 nemohol výtvarník Burian zobraziť na titulnú stranu nahého, lebo cenzúra to nepovolila. Maugli, podobne ako Tarzan, má na sebe bedrové rúško - zrejme si ho tak skrášlili vlci, aby sa priblížil ich predstave o človeku.

Autor: ds