Pavel Opatovský
živnostník, hudobník, otec Roba Opatovského

Bol váš syn niekedy problémovým dieťaťom a v čom?
Keď sa začal učiť hrať na gitare a chodieval na súkromné hodiny, býval nepripravený. Nechcelo sa mu do toho, a preto sme si ho s manželkou museli vziať na paškál.
Ako ste ho donútili hudobne sa vzdelávať?
Presvedčovaním. Stále som mu zdôrazňoval, že má talent, ktorý musí rozvíjať.
Takže teraz plní vaše sny?
V šesťdesiatych rokoch som fungoval v bigbítovej skupine, ktorá hrávala aj vo Weidlerovej Modrej vlne. Už sme sa pomaly stávali profesionálnou kapelou, ale počas normalizačných rokov nás zakázali. Preto mám radosť zo synových úspechov.
Čo na ňom najviac oceňujete?
Že je zodpovedný už od čias konzervatória, kde musel cvičiť šesť hodín denne. V tom vidím jeho vycibrenú zodpovednosť.
V čom ste si podobní?
Obaja máme radi hudbu a nechýba nám vzťah k spevu. Okrem toho sa začal venovať hudbe 30. 40. rokov, ktorú mám aj ja veľmi rád.
V čom ste úplne odlišní?
Narodil som sa v znamení Leva, preto som trocha autoritatívnejší.
Na ktorý jeho úspech ste najviac hrdý?
Že začal produkovať vlastné pesničky. Robil som si prierez jeho skladbami a vytvoril som si vlastný "best of" Robových skladieb od prvého singla po posledný. Pre mňa je to tridsaťdva hitoviek.
Čítali ste odbornú literatúru o výchove?
Nezaoberal som sa tým. Vychovával som ho tradične tak, ako som to videl doma.
Rozprávali ste mu rozprávky?
Nemal som na to čas. Roba mi prisúdili, keď mal šesť rokov a ja som celú jeho výchovu ťažko zvládal sám. Dokonca ma testoval istý profesor a až na jeho odporučenie mi zverili syna.
Čo myslíte, že by vám syn mohol vyčítať?
Moju panovačnú, impulzívnu povahu. Nie vždy som však takýto, iba v negatívnom zmysle.
Myslíte si, že si rozumiete?
Už nemá osemnásť ani dvadsať rokov, a preto si už rozumieme. Aj keď naše názory sa niekedy rozchádzajú, akceptujeme sa.
Dodnes mu nejako pomáhate?
Skôr on začína pomáhať nám. Je to citlivý chlapec, ktorý si váži, že sme ho s mojou manželkou, ktorú volá mama, vychovali. Výborne si rozumie aj so svojím nevlastným bratom.
Vidíte sa často a kedy ste sa naposledy stretli?
Robo sa presťahoval do Bratislavy ale chodieva rád v nedeľu na obed. Je striedmy gurmán a miluje domácu stravu.

Robo Opatovský
spevák, hudobník, syn Pavla Opatovského

Boli ste niekedy problémovým dieťaťom a v čom?
Dobre som sa učil, aj som cvičil na gitare, ako si želali rodičia. Takže si myslím, že som nebol problémový. Niekedy som mával pubertálne záchvevy, že som chcel ísť za babami a nemal som splnené povinnosti. Nebolo to však nič vážne.
Čo sa vám na otcovi najviac páči?
Bol mi vždy vzorom, čo sa hudby týka, aj môjho smerovania. Na konzervatóriu som však už začal počúvať swing a džez, lebo otec inklinoval skôr k mainstreemu. Okrem toho je cieľavedomý, tolerantný a naučil som sa od neho veľa do života.
Aké vlastnosti ste zdedili po otcovi?
To, že si krok za krokom kráčam za svojím cieľom. Aj tolerantný som po ňom, Zdedil som po ňom sluch, rytmus, lásku k hudbe.
V čom ste odlišní?
Ja som väčší kľuďas a otec zasa nervák.
Čo ste mu najčastejšie vyčítali?
Jeho výbušnosť mi vždy prekážala, lebo ja beriem veci s nadhľadom, kým on je naozaj nervný typ človeka.
Rozprával vám rozprávky?
Nemal na to čas, čítala mi jeho mama. Keď sa rodičia rozviedli, trávil som väčšinu času u babičky, ktorá ma formovala.
Dodnes vám otec nejako pomáha?
Je prvý, čo počúva moje pesničky, býva kritický. Pomáha mi, že existuje, lebo dokáže poradiť nielen ohľadom hudobných záležitostí, ale aj v súkromných veciach.
Na čo z detstva najradšej spomínate?
Otec ma brával na diskotéky do trnavskej Fortuny, kde robil dídžeja. Odtiaľ mám kopu pekných spomienok. Škoda, že ten klub už neexistuje. Chodievali sme však aj do Piešťan a veľa sa mi venoval, kým nezačal stavať chatu.
Chodievali ste na maltu?
Keďže som študoval na konzervatóriu, musel som si dávať pozor na ruky. Lopata mi však neuškodila, a tak som mu sem-tam pomáhal.
Čím si myslíte, že by ste otcovi urobili najväčšiu radosť?
Vidí sa vo mne a v mojej hudbe. Hádam sa mu cezo mňa plní sen. Keď ma sleduje na koncertoch, vidí sám seba.
Viete o otcovej prvej láske - kto to bol?
Uf! Podľa mňa moja mama bola jeho prvá veľká láska, ktorú si vzal za ženu a s ktorou ma splodil.

Autor: Barbora Laucká / Foto: Peter Leginský