PENG MING MIN je hlavným poradcom taiwanského prezidenta a architekt taiwanskej zahraničnej politiky. Pre SME hovoril o vzťahoch medzi Čínou a Taiwanom.

Prečo sa prezident Čen Šuej-pien rozhodol zrušiť Radu pre národné zjednotenie?

Dokument vznikal, keď bol pri moci v roku 1990 Kuomintang (nacionalistická strana, ktorá od roku 1949 do začiatku 90. rokov ovládala celý Taiwan). Prakticky znamenal to, že svoju budúcnosť spájame s Čínou. To je proti demokratickým princípom, občania si majú sami vybrať, vláda im nemá čo diktovať.

Ako by mali rozhodnúť, referendom?

Áno, napríklad. Ide o základný demokratický princíp, rozhodnutie prináleží občanom. Preto prezident zrušil dokument. Nedával ľuďom možnosť voľby a diktoval, že v budúcnosti by mali byť súčasťou Číny.

Zdá sa, že prezident je vo svojich rozhodnutiach stále viac nezávislý. Rozhodol sa radu zrušiť, hoci tak vyvolá veľmi tvrdú reakciu Pekingu a nepáči sa to ani Spojeným štátom.

Taiwan už je de facto nezávislý. Neznamená to, že sme sa úplne separovali od Číny, o tom musia rozhodnúť ľudia na Taiwane.

Minulý rok Čína prijala antiseparačný zákon, podľa ktorého môže na Taiwan zaútočiť, ak formálne vyhlási nezávislosť. Akú tomu pripisujete dôležitosť?

Zákonom sa stalo len to, čo hovorili už roky.

Tento zákon bol tiež dôvodom, prečo sa Európska únia rozhodla nezrušiť zbrojné embargo na Čínu. Aký význam pripisujete tomuto embargu?

Nie som vojenský expert. Pokiaľ viem, toto embargo nie je úplne efektívne. Prinajmenšom má symbolický význam. Európa povedala, že kým sa nezlepší dodržiavanie ľudských práv v Číne a bude ohrozovať Taiwan, embargo bude platiť. To oceňujeme a je to dôležité.

Čo vlastne očakávate od Európskej únie?

Európa s Čínou živo obchoduje a rozumieme, že je to pre obe strany dôležité. Nazdávame sa však, že by Európa mohla byť priamočiarejšia v situáciách, keď Čína hrozí inej krajine silou. Čína predsa Európu potrebuje viac alebo sú prinajmenšom vyrovnaní partneri. Európa by mohla mať viac odvahy ovplyvňovať čínsku politiku.

A ako sa k vám správajú krajiny Európskej únie?

V Európe som bol mnohokrát. Viem, že Taiwan je pre starý kontinent vzdialený a Čína je veľká, je na očiach. Ašpiráciám Taiwanu tam nekladú príliš pozornosti.

Myslíte tým, že je tam nedostatok porozumenia?

Áno. Vidia veľký trh v Číne a vo svojom záujme sa príliš nezaujímajú o ľudské práva a nejaké demokratické princípy.

Taiwan udržiava priame diplomatické vzťahy len s 25, zväčša malými štátmi. Nie je to frustrujúce?

Cítime sa tak a priznávame, že v porovnaní s Čínou sme malá krajina. Svet nás často ignoruje. V skutočnosti sme nezávislý a suverénny národ. Z viacerých pohľadov - politicky, máme nezávislú správu, súdy. Fakt, že Taiwan neuznáva veľa štátov, tak neovplyvňuje existenciu tohto štátu. Dúfam, že svet a Európa tento fakt uznajú.

Aký je dosah ekonomických zmien v Číne na systém, komunistickú stranu?

Samotní čínski lídri pripúšťajú, že ich krajina je stále veľmi chudobná. Ak hovoríme o ekonomickom rozvoji, týka sa len pobrežia, vnútrozemie je chudobné. Pred čínskym vedením stoja veľké výzvy a výbušné témy: životné prostredie, zdravotníctvo, stále väčšia priepasť medzi bohatými a chudobnými.

Dotknú sa tie ekonomické zmeny politiky?

Zatiaľ sa nič také nedeje. Zatiaľ, čo v ekonomike je stále viac slobody, v politike je to naopak. Neviem, ako dlho to tak bude, kontrolujú aj internet, lenže dokedy ešte to bude možné? S rozvojom technológií to budú mať stále ťažšie.

Najhorší možný scenár je vojna v Taiwanskom prielive. Je pravdepodobná?

Mieria na nás stovky čínskych rakiet. Chcelo by sa vám rokovať za takých podmienok? Otvorene hovoria - ak neakceptujete naše podmienky, pôjdeme do vojny.

Išiel by Peking do takého konfliktu? Je tu dosť dôvodov, aby to nespravil. Napríklad obchod alebo vaša zmluva s Washingtonom, ktorá vám v prípade napadnutia zaručuje ochranu.

Vojenskí experti tvrdia, že Čína dnes nie je vojensky pripravená na útok na Taiwan. Ktovie, ako to bude o10 - 15 rokov? Výdavky na armádu v Číne výrazne rastú.

Autor: MAREK CHORVATOVIČ, Taipei