Tá to považuje za provokáciuPo období relatívneho pokoja zavládlo napätie aj medzi pevninskou Čínou a Taiwanom, ktorý Peking vytrvalo považuje za svoju provinciu. To by v najhoršom možnom prípade proti sebe postavilo dve veľmoci - Spojené štáty a Čínu.
Čo tak rozčúlilo Peking? Zdanlivo maličkosť. Taiwanský prezident Čen Šuej-pien sa rozhodol zrušiť Radu pre národné zjednotenie. Poradný orgán, ktorý vznikol v roku 1990, prakticky nikdy nepracoval a jeho význam bol len symbolický. Práve symboly hrajú vo vzťahoch Číny a Taiwanu veľmi dôležitú úlohu. To, že Rada pre zjednotenie existovala, naznačovalo, že Taiwan sa s Čínou raz dohodne na platforme pre budúce zjednotenie.
Peking zrušenie tohto orgánu vníma ako ďalšiu provokáciu prezidentského paláca v Taipei, ktorý dáva stále viac najavo, že mieni postupovať nezávisle od Číny aj Spojených štátov. Formálne vyhlásenie nezávislosti Taiwanu rovná sa vyhlásenie vojny. Čína takýto zákon prijala vlani.
Americkí diplomati i politici v uplynulých týždňoch taiwanského prezidenta bez obalu varovali, aby radu nerušil. Spojené štáty sú najvýznamnejším spojencom Taiwanu, ktorý by bez americkej bezpečnostnej záruky a dodávok zbraní nemohol odolávať čínskej presile. Ostrovný Taiwan delí od Číny asi 200 kilometrov a z pevninského pobrežia tam mieri takmer 800 rakiet.
Napriek tomu prezident Čen Šuej-pien konal. "Spravil som tak, aby som ochránil demokraciu, slobodu a ľudské práva. Obyvatelia Taiwanu si môžu sami vybrať svoju budúcnosť," vyhlásil prezident, podľa ktorého dokument vopred určoval, kadiaľ sa má uberať budúcnosť Taiwanu.
S istou skepsou sa na Čenovo počínanie pozerajú aj zástupcovia európskych krajín v Taipei. "Rada bola len formálna, to je pravda. Nevidím však nijaký zmysel v tom, aby sa rušila, ničomu to nepomôže, nebude to mať nijaký pozitívny efekt," reagoval jeden z diplomatov.
Ako ďaleko Čína vo svojom rozhorčení zájde? Vojna je veľmi nepravdepodobná, Peking by sa tak obchodne izoloval a dostal do konfrontácie s Američanmi.
Posledná skutočne explozívna čínska reakcia prišla presne pred desiatimi rokmi, keď Taiwan prvýkrát volil svojho prezidenta, čo bol zjavný prejav štátnej suverenity.
Čína usporiadala pri Taiwanskom prielive obrovské vojenské cvičenie, počas ktorého vystrelila smerom k taiwanským brehom tri rakety, aby voličov varovala pred kandidátmi presadzujúcimi nezávislosť ostrova.
Upokojenie vtedy priniesli až dve americké lietadlové lode Nimitz a Independence, ktoré priplávali do oblasti.
Autor: MAREK CHORVATOVIČ, Taipei
