Kristína Turjanová, Juraj Hrčka a Peter Oszlík v Tvare vecí. FOTO - COLLAVINO
Divadlo Andreja Bagara m Neil LaBute: Tvar vecí m Preklad: Maja Hriešik m Dramaturgia: Dano Majling m Scéna a kostýmy: Eva Rácová m Réžia: Maja Hriešik a Roman Olekšák m Hrajú: Kristína Turjanová, Peter Oszlík, Juraj Hrčka, Ľudmila Trenklerová m Premiéra: 25. februára
Láska dokáže zmeniť telo i osobnosť. Na vlastné oči vidíme, ako sa z nesmelého a nepríťažlivého muža stáva sebavedomý lámač ženských sŕdc. Zmenu spôsobí láska zvodnej ženy, ktorá sa rozhodla prevrátiť mu život naruby.
Tou ženou je v inscenácii Tvar vecí rázna, zvodná a vytrvalá Evelyn. Kristína Turjanová jej dala prítulnosť a mačaciu odovzdanosť. Neskúseným mužom je Adam, ktorý žiadostivej ženskosti nedokáže odolať. Stále síce spochybňuje možnosť, že by krásna mohla milovať škaredého, no napriek tomu poslušne a s radosťou robí všetko, čo od neho žiada.
Peter Oszlík sa v úlohe Adama spočiatku zajakáva, nedokončuje vety, nervózne sa smeje. Pretvoreného Adama stvárňuje s istotou v gestách a pohyboch. Pod povrchom jeho herectva badať, že sa pod vplyvom okolností zmenili iba vonkajšie prejavy postavy. Adam si kvôli Evelyn zmení účes, prestane obhrýzať nechty, ide na plastiku nosa, dá sa tetovať, kúpi si kontaktné šošovky a ukončí priateľstvo s Filipom a Jenny.
Zmena v Adamovom živote zasahuje aj jeho okolie. Jenny, ktorá dala prednosť príťažlivejšiemu Filipovi, si uvedomuje, že jej voľba nebola správna. Ľudmila Trenklerová vytrvalo stvárňuje Jenny ako povrchnú a zvodne prostú blondínku so zmyslom pre spravodlivosť, ktorá dokáže rozpoznať pravý cit. Juraj Hrčka hrá Filipa ako svetáka, ktorý rýchlo vzplanie a má sklony k manipulovaniu svojich blízkych.
Manipulácia láskou je hlavnou témou inscenácie; vrchol dosahuje v závere, keď sa postavy sediace v hľadisku s divákmi dozvedia, že Adam je umeleckým objektom Evelyninej diplomovej práce. Jej cieľom je ukázať možnosti umeleckej tvorby na ľudskom tele.
Pretváranie Adama sledujeme počas zmien kostýmov ako tieňohru na zadnom paneli javiska, za ktorým sa herci prezliekajú. Súčasná hudba sprevádzajúca tieto scény zdôrazňuje LaButov zámer napísať hru o skutočných ľuďoch. Scénografka Eva Rácová vytvorila uprostred javiska bazénik, ktorý sa stáva múzeom, kaviarňou, lesom či plážou.
Chladná gumená podlaha ako z chirurgickej sály z Adamovej premeny robí experiment a Evelynina manipulácia v mene umenia v takomto priestore ťažko nadobúda ľudský rozmer.
Režiséri Maja Hriešik a Roman Olekšák viedli hercov tak, aby presvedčili o svojich charakteroch. Nevytvorili žiadne vedľajšie odbočenia, slepé uličky vo vzťahoch, ktoré by sa prejavili pohľadmi, potknutím, prerieknutím. V inscenácii sú herecké postavy a výkony jasné presné a dokonalé.
Tvorcovia priamočiaro smerujú k záveru, kde odhalia dnes už starú známu pravdu, že zneužívanie nič netušiacich dôverčivých ľudí na tvorbu "pseudoumenia" sa dá hodnotiť iba ako výplod chorej mysle. Napriek presvedčivosti v herectve a mnohým duchaplným komediálnym situáciám tak inscenácia zanecháva surový dojem umeleckého manifestu.
Autor: DANIEL UHEREK(Autor je publicista)
