Súd v Londýne včera začal rokovať o žalobe, ktorú na Dana Browna, autora svetoznámeho bestselleru Da Vinciho kód a jeho amerického vydavateľa, podali za plagiátorstvo.

Browna žalujú Michael Baigent a Richard Leigh, ktorí vydali v roku 1982 knihu Svätá krv a svätý grál. V nej tvrdia, že si Ježiš vzal Máriu Magdalénu za manželku, a mali spolu dieťa, od ktorého pochádzajú stredovekí francúzski králi z dynastie Merovejcov. Potomkovia tohto dieťaťa a tým aj pokrvní potomkovia Ježiša dodnes žijú pod ochranou tajného rádu, ktorého veľmajstrom bol aj Leonardo da Vinci.

Toto tvrdenie je aj základom Brownovho románu. Autor ho v podstate iba spracoval ako detektívku, doplnil ľúbostným motívom a obrazom katolíckej cirkvi, ktorá chce za každú cenu zabrániť, aby pravda o Ježišových potomkoch vyšla najavo.

Brown nepopiera, že práce oboch autorov, ako aj ďalšie podobné diela, vo svojom románe využil. V románe ich priamo spomína a aj meno hlavného bádateľa a zločinca románu - sira Leigha Teabinga - odkazuje na Leigha a Baigenta.

Brown a jeho právnici sa bránia, že umelci oddávna preberali nápady a nanovo ich spracovávali. Spor môže byť dôležitým precedensom v anglosaskom autorskom práve, ktorý určí pravidlá, za akých môže autor beletrie využívať výskum iných autorov. Autorské právo hovorí, že samotnú ideu nemožno chrániť a zamedziť tomu, aby ju nanovo spracúvali. Žalobcovia by pravdepodobne museli dokázať, že Brown od nich priamo prevzal celé pasáže. Pokiaľ by uspeli, mohlo by to ohroziť premiéru filmu s Tomom Hanksom a Audrey Tatou v hlavnej úlohe.

Brownovho románu sa už predalo cez 30 miliónov výtlačkov.

Brown zarobil len za prvý rok 45 miliónov libier a stal sa najbohatším spisovateľom sveta. Na súde sa teda hrá o veľké peniaze.

Baigent a Leigh pritom vďaka Brownovi poriadne zarobili už teraz. Úspech románu na celom svete obnovil záujem aj o ich zabudnutú knižku, ktorú opäť začali vydávať.

Situácia je o to paradoxnejšia, že kniha Baigenta a Leigha má s Brownovým dielom viac spoločné, než sa na prvý pohľad zdá. Aj keď sa často označuje za odbornú, ťažko ju považovať za seriózne vedecké dielo. Autori síce vychádzajú z oprávnených pochybností o živote Ježiša, ako ho predkladá Biblia. Sami však obratne miešajú historické poznatky s fikciou a väčšina ich vývodov je postavená na vode.

Situáciu právnikom komplikuje aj Brown, ktorý vo viacerých rozhovoroch tvrdil, že svoje dielo považuje za viac ako román a trvá na tom, že základné tvrdenia sú pravdivé. Aj keď v tomto prípade môže ísť z jeho strany iba o reklamný ťah, ku komerčnému úspechu knihy totiž neprispeli ani tak jej literárne kvality, ako imidž diela odhaľujúceho utajené pravdy. (pm, čtk)