Američania Palestínčanom neprestanú platiť. A to aj napriek tomu, že vládu zostavuje teroristické hnutie Hamas.

Američania začnú uplatňovať na Palestínčanov novú taktiku. Očakáva sa, že sa k nim pridá aj Európa a s istou dávkou odporu aj Izrael. Washington hneď po víťazstve Hamasu povedal, že už nedá ani cent a dokonca požiadal aj o vrátenie piatich miliónov dolárov. Teraz zmierňuje.

Dôvody sú tri: Američania nechcú byť obviňovaní z hroziacej humanitárnej krízy v Gaze a na západnom brehu a tiež sa boja, že Palestínčanov bude výdatne dotovať Teherán. Ďalším dôvodom je prestíž. Bushova administratíva vymyslela plán demokratizácie Blízkeho východu a teraz nemôže trestať ľudí za to, koho si slobodne vybrali.

Peniaze budú, nedostane ich vláda, ale medzinárodné humanitárne organizácie a šéf samosprávy Mahmúd Abbás. Abbás je šéfom doteraz vládnuceho hnutia Fatah, ktoré prehralo volebný súboj s Hamasom aj preto, že má dlhú históriu korupčných škandálov a zneužívania zahraničnej pomoci.

Abbás si uvedomuje, že teraz sa hrá o to, akú moc bude mať na palestínskych územiach a znovu sa vyhráža rezignáciou. V rozhovore pre britskú televíziu ITV včera povedal, že ak mu Hamas nedovolí pokračovať v mierových rozhovoroch, rezignuje. Jeho odkaz svetovému spoločenstvu je jasný: podporte ma, ak chcete mať aspoň minimálne záruky, že mierový proces na Blízkom východe totálne neumrie.

Problém je v tom, že Palestínčanov okatá podpora Abbásovi a odmietanie Hamasu môže nahnevať. Vo voľbách si vybrali Hamas, a nie Abbásov Fatah.

Hamas sa medzitým snaží ukázať, že vie ponúknuť aj konštruktívne návrhy. Palestínsky premiér Ismaíl Haníja v rozhovore pre denník Washington Post naznačil, že hnutie si vie predstaviť uznanie práva Izraela na existenciu. "Nechceme židov vytlačiť od mora," povedal a stanovil, za akých podmienok je ochotný uvažovať o "postupne nastolovanom mieri". Hamas by požadoval návrat Izraela do hraníc pred rokom 1967, prepustenie všetkých väzňov, uznanie palestínskych práv a návrat "utečencov" z roku 1948 a ich potomkov. Haníja dobre vie, že tieto podmienky sú pre Izrael neprijateľné.

Že to nemyslel úplne vážne potvrdil už niekoľko hodín po tom, ako rozhovor v amerických novinách vyšiel. Včera tvrdil, že nehovoril o uznaní Izraela, ale iba o prímerí.