ch pretekoch, šprinte či v záverečnej súťaži s hromadným štartom a bol by 32-ročný rýchlik zo Simostrandy zlatý. No osud k nemu taký štedrý ako pred štyrmi rokmi v Salt Lake City, kde vyhral všetky disciplíny, nebol.

"Taký je biatlon, môžete byť najrýchlejší a nemať žiadnu zlatú," zložil mu poklonu Greis. Hoci sa Nemec v predposledný deň olympiády stal najúspešnejším športovcom hier, aj nemeckí novinári viac spovedali Oleho než Michaela. Nie ste sklamaný po toľkých zlatých z Ameriky? Veď tu ste mali o šancu viac, mass preteky mali olympijskú premiéru - trápili Björndalena. Ten sa len nadýchol a plynulou nemčinou odvetil: "Mám dve striebra a jeden bronz. Bolo by nebezpečné tvrdiť, že je to neúspech. Jasné, chcel som zlato, ale nevyšlo mi to. Aj preto, že som nebol stopercentne pripravený. Trápila ma choroba, pchal som do seba antibiotiká. A každý ma sledoval. Pred Salt Lake City som mal oveľa väčší pokoj, teraz ten mediálny humbug čaká teba, Michael. Uvidíš, život sa ti trochu zmení," vravel najznámejší a najpopulárnejší biatlonista súčasnosti a potľapkal po pleci vedľa sediaceho Greisa.

Nemecký jazyk mu nerobí žiadny problém, veď s talianskou biatlonistkou Nathalie Santerovou trávi polovičku roka v rakúskom Obertilliachu. Aby mal blízko na európske kolá Svetového pohára.

V Turíne veľmi túžil priblížiť sa k nórskemu bežcovi Björnovi Daehliemu, ktorý má osem olympijských zlatých, no márne. "Veril som do posledných pretekov, ale tá streľba mi ju vzala. Sami ste videli, nie je ľahké pridávať olympijské prvenstvá ako na bežiacom páse. Hoci mi chýbalo len máličko, nemám z Talianska ani jedno. Čo sa dá robiť. Život ide ďalej. Už sa teším na ďalšie súboje s Greisom. Mám mu čo oplácať," vravel päťnásobný olympijský víťaz a šesťnásobný majster sveta.

(rh)