Tak nejako mi pripadá situácia, ktorú teraz stanica TA3 forsíruje pravidelne vo svojich správach. Redaktor verzus politik, politik verzus redaktor. Slovenský syndikát novinárov sa má po nedávnom prípade Harabin verzus denník Pravda opäť k čomu vyjadrovať, novinári bijú na poplach, rozoberá sa arogancia politikov, akoby to bola nejaká novinka a Zajac vyrobil čosi, čo sme tu ešte nemali. Práve že mali. Niečo dokonca horšie, niečo prinajmenšom podobné - Mečiarove facky, Palackove ignorancie, Dzurindove vykrúcačky, Palkove invektívy. Dlho by sa dalo pokračovať. Politik nemusí niekoho udrieť, aby sme jeho reakcie mohli klasifikovať ako agresívne a neadekvátne. O čo je k novinárom lepší Dzurinda, ktorý prakticky nikdy neodpovie k veci a zahŕňa nás kvetnatými omáčkami bez obsahu? Aby sme boli na čistom - Zajacova arogancia mi pripadá nenáležitá. Je to politik, platíme ho z našich peňazí a právom očakávame, že bude odpovedať na otázky médií. Ak už nie nadšene, tak aspoň slušne. Počas služby občanom sa nemôže správať ako hulvát, trhať mikrofóny z ruky a vrhať ich po kreslách. Mať narážky na postavu, váhu a mozgovú kapacitu novinára, to už zaváňa egom prerasteným do obludných rozmerov.

Jeho reforma zdravotníctva možno nebola ideálna. Ľudia ju prijali zo všetkých reforiem najhoršie. Nemýľte sa však - nie pre dvadsať- či päťdesiatkorunáčky. Nie preto, že do rezortu prikvitla možnosť zisku, nie pre transformácie, ktorými sme dennodenne zahŕňaní, ani kvôli nejakým finančným žralokom. Zajac to myslel dobre - nie je predsa hlupák (ani samovrah), aby chcel zdravotníctvu uškodiť, načo by tam liezol? On osobne bol finančne zabezpečený ešte pred prevzatím kresla. A žiadne konkrétnejšie tvrdenia (či aspoň náznaky) o jeho obohacovaní sa počas funkcie doteraz nikto neobjavil.

Keď hodíte stokorunáčku do pohára mlieka, jeho kvalita sa nezmení. Takto sa však k zdravotníctvu správali všetky doterajšie vlády. Jeho kvalita sa teda logicky tiež nemenila. Ak chceme zvýšiť kvalitu mlieka, musíme zmeniť výrobný postup. V prípade zdravotníctva bolo treba zmeniť systém. Možno hlúpy príklad. Na jednoduché vysvetlenie však dostačujúci.

Zajac a jeho mladí kolegovia boli prví (a zatiaľ jediní), ktorí dokázali pripraviť rozumnú reformu zdravotníctva. Následne (znie to neuveriteľne, ale vďaka P. Ruskovi) dostali možnosť v praxi realizovať koncepciu, ktorú predtým komunikovali prostredníctvom médií (Domino Fórum a pod.). Pomenili toho naozaj dosť a jednoznačne k lepšiemu. Ibaže.

Ibaže Zajac zlyhával a naďalej zlyháva v inom - podceňuje komunikáciu. Priemerný človek si doteraz reformu stotožňuje výhradne s poplatkami za návštevu lekára, recept a pobyt v nemocnici, pričom to nie je ani zďaleka pravda. A to je chyba ministerstva, nie občanov. Zajac je jednoznačne zdatný rétor. Jeho bonmoty majú švih a pointami konkuruje už aj Kňažkovi. Problém ostáva tá nafúkanosť. Povýšenectvo. Arogancia. Neochota komunikovať. A ak, tak neadekvátne. Zosmiešňovať oponentov a iné názory. Pre toto ľudia nikdy Zajacovu reformu nemohli prijať. Pretože nestačí byť človekom, ktorý tvrdo pracuje a realizuje dobré myšlienky. Treba k tomu i pochopenie a trpezlivosť tých, ktorých sa to týka. A na toto sa vykašlal. Že sa vykašlal na nejakého novinára a urazil ho, to je iba čriepok z celej mozaiky. Problém je oveľa hlbší. Problém totiž je, že Zajac sa všeobecne k novinárom a verejnosti správa ako vlk s požiadavkou, aby novinári (trebárs Brada) a verejnosť suplovali zajace. A to v praxi dlhodobo nejde.