Pri riešení či neriešení životných situácií, ktoré vznikli tým, že som sa pred desiatimi rokmi zaľúbila do Slováka maďarskej národnosti, že som sa rozhodla mať s ním dieťa a že som sa pred tromi rokmi presťahovala do Šamorína, mestečka pri Bratislave, kde žije 70 % občanov maďarskej národnosti.

Môjho syna som doteraz vychovávala ako Slováka i ako Maďara, už v troch rokoch hovoril krásne po slovensky i po maďarsky, vie rozprávky, pesničky, básničky maďarské i slovenské, má takisto rád svoju maďarskú nagymamu ako slovenskú babku, má kamarátov slovenských i maďarských.

Ale všetko má vždy svoje "ale"... Nežijeme, bohužiaľ, vo svete, ktorý by prial ľuďom tolerantným.

Či sú to Slováci, či Maďari, stále narážam na nezmyselné prekážky, ktoré si kladú do cesty, len aby mali čo najmenej spoločného. A pritom by stačilo tak málo, aby sme vedľa seba žili bez nenávisti a etnických šarvátok, bez osočovania.

Potrebujem radu, ako mám ďalej vychovávať svojho syna, aby som nebola horšia Slovenka ako ostatné matky a zároveň zachovala aj časť maďarských koreňov, kultúry, ktoré má po svojom otcovi?

Pred zopár dňami sme začali doma riešiť otázku základnej školy. U nás v meste máme dve možnosti - slovenskú či maďarskú? A tu sa začína môj nepochopiteľný úžas a otázka - prečo?

Prečo nemôže v jednom zmiešanom meste, kde žije 70 % Maďarov, kde sa asi nenájde rodina, ktorá by nebola pomiešaná slovensko-maďarská (ak aj taká je, nemusí to platiť večne), prečo sa v takomto meste nenájde možnosť vychovávať dieťa slovensko-maďarsky, prečo nie je možnosť učiť ho na slovenskej škole maďarčinu, maďarskú históriu, kultúru. Samozrejme, ako nepovinný predmet. Nechcem nikomu nanucovať, ani Maďarom, ani Slovákom, aby svoje deti vychovávali tak či onak. Len som si naivne myslela, že tak ako rozmýšľam ja, premýšľa veľa matiek, či zo zmiešaných rodín, alebo čisto maďarských. Pretože počet žiakov, ktorí navštevujú slovenskú školu, je okolo 700 a maďarskú 400. Jasne z toho vyplýva, že okolo 50 % detí maďarskej národnosti chodí do slovenskej školy. A predstavte si, že som vraj jediná, ktorá má takúto požiadavku. Že vraj je to síce pekná myšlienka, podľa pani riaditeľky ZŠ, ale, bohužiaľ, spoločnosť ešte nie je schopná osvojiť si ju.

Druhá možnosť je dať dieťa do školy maďarskej. Ale to by som bola ako matka počas nasledujúcich 10 rokov handicapovaná, pretože neviem po maďarsky (hoci som sa snažila, ale som jazykový antitalent).

A tu sa natíska tiež veľa možností, ako vyjsť v ústrety rodičom zo zmiešaných rodín. Napríklad, polovica vyučovania v slovenčine, polovica v maďarčine (namiesto jednej hodiny slovenčiny denne). Texty v školských knihách aj po slovensky. Rodičovské združenia a iné kultúrne a spoločenské akcie školy v slovenčine i maďarčine.

Mimochodom, dcéra mojej sestry navštevuje škôlku v kanadskom Montreale, polovicu dňa majú anglickú, polovicu francúzsku.

Ale to je u nás, občanov Európskej únie, len hudba budúcnosti.

Autor: Renata Vašinová