Jan Antonín Pitínský. FOTO SME - PAVOL FUNTÁL |
50 cm rieši nesmrteľný vzťah Rómea a Júlie.
Nikdy predtým Shakespeara nerobil, pôvodne si chcel v Bratislave "uľaviť" réžiou nejakej českej komédie, potom mu však astorkári ponúkli túto tragédiu. "Zdalo sa mi to také nepravdepodobné, také nemysliteľné, až som na to pristúpil. Neviem, čo z toho bude," povedal so sympatickou tvorivou neistotou. Premiéra bude začiatkom apríla.
Jeho Rómeo a Júlia neposvätí romantickú lásku plnú rôznych klišé. Pitínský chce v tejto hre naopak nájsť "třeskutý" vtip, šibalstvo a podrývanie. Verí, že temperamentná Lucia Gažiová bude "úplne inou" Júliou.
Príbeh slávnych milencov sa bude odohrávať v súčasnosti, vo fleuretovom klube. Oblečenie fleuretistov bude tvoriť aj základ kostýmov. Fleuret je podľa Pitínského rafinovanou fintou celej inscenácie. "Je to chirurgicky presný, čistý šport, ktorý má v sebe toľko rituálov a toľko krásy, až to presahuje jeho športový rozmer." V hre je veľa vrážd i samovrážd, preto podľa neho bolo v prvom rade treba vyriešiť, akým spôsobom sa budú v produkcii postavy zabíjať. Historický šerm sa mu zdal na tieto účely "exemplárne hlúpy".
Shakespeare však nie je jediným dôvodom, prečo je Pitínský v týchto dňoch v Bratislave. V pondelok sa na scéne Činohry SND predstaví jeho réžia Líšky Bystroušky zo Slováckeho divadla z Uherského Hradišťa, v utorok má zasa ísť so Slovenským národným divadlom do Viedne. V tamojšom Theater Brett totiž v rámci festivalu Mitteleuropäisches Theaterkarussell uvedú jeho Ignoranta a šialenca. "Je to bernhardovsky kruté, ale napriek tomu zábavné," vyjadril sa o produkcii, ktorá v minulej sezóne pre zmenu získala pozornosť slovenských kritikov.
"Divadlo, najmä opera, je peklo," tvrdí Thomas Bernhard v tejto hre. Pitínský sa však priznáva, že on sám sa pri réžii opier cítil naopak ako v nebi. Po škandálnom prijatí jeho interpretácie Smetanovho Dalibora sa však už k opere vracia len ako amatérsky milovník operných nahrávok.
Evu Urbanovú, ktorá vtedy jeho koncepciu odmietla, však nechal pozdravovať. Aj ona je totiž práve v Bratislave. V Opere SND skúša Pucciniho Turandot. "Mám ju veľmi rád, všetko bolo s tým Daliborom v poriadku, je to veľmi subtílna kapitola môjho života," dodal.
Svoju lásku k hudbe však celkom nedávno Pitínský "bombasticky" uplatnil v náročnom projekte melodrámy Zdeňka Fibicha a Jaroslava Vrchlického Smrť Hippodamie, na ktorom okrem zlínskeho Mestského divadla participovala aj Filharmónia Bohuslava Martinů.
Pitínský je živou legendou českého divadla. Celý májový festival Bez hraníc v Českom Těšíne by mal byť tento rok venovaný jeho tvorbe. "Počul som o tom. Môžem sa iba hanbiť, je to trochu príliš," zareagoval spontánne. Teší ho však, že Martin Huba bol práve nominovaný na cenu Thálie za rolu v Ibsenovom Rosmersholme, ktorú pripravil v brnianskom Národnom divadle. "Rosmersholma môže hrať len výnimočný herec," vyjadril sa o Hubovi.
Pitínského zaujíma aj to, čo sa deje na našej politickej i umeleckej scéne. Je mu "nekonečne ľúto", že divadlo Stoka, s ktorým kedysi sám spolupracoval, končí. "Bolo to pre mňa dôležité obdobie," hovorí. Dodal, že so synom si stále niektoré scény z produkcií Stoky zo záznamu pripomínajú.
V našom novom národnom divadle by mal režírovať už koncom budúcej sezóny. S dramaturgiou zatiaľ uvažujú aj o hre Elfriede Jelinekovej Klára S. "Je to taký drzý text. Najradšej mám jej prózy, v hrách je Jelineková ostro ideologická. Niekedy je to milé, niekedy ma to dráždi," priznáva sa tento razantne jemný divadelník.