Kanadské hokejové hviezdy v stredu podvečer potichu a bez zvuku fanfár opustili olympijský Turín. Ich predčasný odchod bol dôsledkom toho, čo predtým predvádzali na ľade. Obhajcovia zlata zo Salt Lake City podľahli vo štvrťfinále Rusom 0:2, a to im ešte mnohé šance vychytal skvelý Martin Brodeur. Javorové listy prehrali potupne 0:2 predtým aj so Švajčiarmi a Fínmi. Z posledných štyroch zápasov na turnaji dokázali streliť góly (3) iba Čechom, aj to len v jednej tretine.
"Tím s hodnotou hráčov 97,9 miliónov dolárov neskóroval v jedenástich z posledných 12 tretín svojho účinkovania v Turíne," zamýšľa sa agentúra CP a ďalej cituje výkonného riaditeľa Wayna Gretzkého: "Cítim maximálnu zodpovednosť za to, čo sa stalo. Milujem hokej, svoju krajinu a víťazstvá. Ja som dával dohromady tento tím a teraz trpím spolu s hráčmi."
Najväčšia osobnosť kanadskej hokejovej histórie pôsobila v lóži počas zápasu s Rusmi ako kôpka nešťastia. Napokon to nevydržal a ešte pred záverečným hvizdom opustil hľadisko v hale Esposizioni. "Chcel som niečo zmeniť na vývoji zápasu, priniesť pre mužstvo šťastný obrat," hľadal zúfalé argumenty so slzami v očiach. Na otázku, či ho fiasko mrzí viac ako semifinálová prehra v Nagane 1998 s Českom, kde sa zúčastnil ešte ako aktívny hráč, odpovedal: "Pocit bezmocnosti je asi ten istý. Teraz však cítim väčšiu zodpovednosť. Asi ako rodič, keď sa nedarí jeho dieťaťu." Gretzky si pomohol aj aktuálnym príkladom z kabíny, kde bolo po zápase ticho ako v hrobe. "Pristavil som sa pri hráčoch z Tampy Martym St. Louisovi a Bradovi Richardsovi a spýtal sa ich, či už vedia, ako sa cítili hokejisti Calgary po prehratom siedmom finále play off v roku 2004."
Najproduktívnejší hráč histórie NHL priznal, že prežíva najťažšie tri mesiace vo svojom živote. Zomrela mu mama, stará mama, v dôsledku čoho musel načas opustiť post trénera tímu Phoenix Coyotes a naštrbilo to jeho psychiku. Tesne pred začiatkom ZOH sa zasa zámorím prevalil škandál so stávkovaním, do ktorého sú zapletení jeho asistent z Phoenixu Rick Tocchet a aj Gretzkého manželka Janet. So zveličením sa dá povedať, že na olympiádu prišiel ako nervózny a odchádza z nej ako zlomený človek. Na hokej však rozhodne nezanevrie. A hoci bude o tom, čo sa v Turíne stalo, ako aj o svojom zotrvaní pri kanadskom tíme ešte dlho premýšľať, budúcnosť nevidí v čiernych farbách.
"V roku 2010 sa doma vo Vancouveri vrátime späť s hlavami hore. O tom nepochybujem. Ak dostanem dôveru, budem tam tiež pripravený vziať na seba zodpovednosť," povedal jeden z najväčších hráčov všetkých čias. (sita)
