BRATISLAVA - Smernica o zadržiavaní údajov z elektronickej komunikácie, ktorú odporcovia prezývajú aj "Veľký brat," je o krok ďalej k definitívnemu schváleniu. V prvom čítaní ju koncom minulého roku v oklieštenej podobe schválil Európsky parlament aj komisia, a tento týždeň ju odobrila aj rada ministrov spravodlivosti.

Ak prejde druhým čítaním europarlamentu, telekomunikačné spoločnosti budú musieť uchovávať informácie o tom, kto, kedy, ako dlho a kam mailoval alebo telefonoval, vrátane telefónnych čísel a adries. Niektoré z týchto údajov firmy uchovávajú už dnes.

Podľa zákona to môžu robiť iba so súhlasom zákazníkov, alebo keď je archivácia základom ich služieb, napríklad pri výpisoch hovorov. Keby direktíva prešla, zadržiavanie údajov by platilo univerzálne pre všetkých občanov.

Oficiálnym cieľom plánovaných opatrení je boj proti terorizmu a závažnej kriminalite. Nahliadať do osobnej elektronickej komunikácie bude možné, podobne ako teraz, len so súdnym povolením.

Európa smernicou pripravuje tvrdšie pravidlá monitoringu elektronickej komunikácie, ako majú USA. Nariadenia si budú môcť členské štáty upraviť vlastnými zákonmi. Napríklad sa môžu rozhodnúť na aké dlhé obdobie budú telekomunikačné spoločnosti údaje zadržiavať. Rozmedzie je stanovené na šesť mesiacov až dva roky.

Direktívu podporuje aj ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská. "Je to oficiálne stanovisko Slovenska, pretože smernica je dobrá," povedala.

Rozpory vyvoláva otázka, kto by mal financovať techniku a softvér, potrebné na rozšírenie uchovávania údajov. "Naše zákony sú postavené tak, že náklady spojené s uchovávaním údajov idú na vrub operátorov," tvrdí Žitňanská.

Najväčším slovenským hráčom, Slovak Telekomu či mobilným operátorom sa však do dodatočných investícií nechce. Spoločne tvrdia, že nie je dôvod, aby súkromný sektor doplácal na bezpečnosť štátu. Telekom pritom odhaduje náklady na približne sto miliónov korún.

Keďže časť údajov už spoločnosti uchovávajú, Žitňanská si myslí, že telekomunikačné firmy nebudú musieť investovať veľa peňazí na ďalšie úložné priestory. Zástupcovia národných zväzov e-komunikačného biznisu vlani poslali europoslancom otvorený list. Tvrdili v ňom, že európski ministri ukázali veľkú neznalosť vplyvu a následkov masívneho nárastu ukladaných informácií. Tvrdia, že telekomunikačné spoločnosti budú musieť v prípade schválenia smernice ukladať až 50-krát viac údajov ako v súčasnosti.

Smernica je navyše podľa niektorých odborníkov nefunkčná.: Zločinci totiž môžu telefonovať z ukradnutých mobilov, často meniť SIM karty či falšovať mailové adresy. "Prostriedky štátu zvyčajne už len dobiehajú prostriedky, ktoré majú zločinci. Smernicou urobíme to najlepšie, čo je v našich silách," pripúšťa ministerka Žitňanská.