kdy nedostal. Je príťažlivý, sebavedomý zdatný samec a je si toho dokonale vedomý. Je to obrátená partia hry o postavenie, ale veľmi úspešná. Rodinný priateľ je muž, ktorý využíva svoje priateľstvo s manželkou jedine na svoje osobné ciele. Priateľka milenky sa tiež dá využiť, dcéra predstaveného taktiež, ďalšia žena, ktorá má cez manžela prístup k dôležitým štátnym dokumentom, je naozaj výbornou príležitosťou dostať sa tam, kde ostatní nemajú šancu. Ženy ako cesta k vynikajúcemu spoločenskému postaveniu - aké jednoduché a dosiahnuteľné.
Guy de Maupassant o sebe sám často tvrdil: "Ja som miláčik." Naozaj mal úspech a ženy ho obdivovali a milovali, ale na rozdiel od svojho literárneho hrdinu Georgesa Duroya mal čosi navyše - literárny talent, ktorý bohato využíval. Majster novely, majster drobnokresby medziľudských vzťahov a erotických situácií, obrovský znalec ženskej príťažlivosti, ale aj ženskej schopnosti tvoriť spoločenský pohyb. Podľa Maupassanta sa zdá, že ženy sú v pozadí akéhokoľvek spoločenského diania, cez ich jemné, cieľavedomé intrigy sa muži posúvajú tam, kde ich ženy chcú mať. Erotika ako mocná čarodejka hýbe svetom a všetci, i tí najväčší pokrytci, jej podliehajú. Šťastnejší sú však takí, ktorí majú odvahu si to priznať.
Celú literárnu tvorbu spisovateľa ovplyvnili ženy. Najsilnejší vplyv mala na člena šľachtickej rodiny matka, ktorá eliminovala vplyv Guyovho biologického otca. Na tvorbu mladého autora pôsobil jej priateľ Gustave Flaubert, ďalej Emile Zola a Ivan Sergejevič Turgenev - najmä jeho novela Jarné vody. Naturalizmus v jeho dielach nemá až takú hrubú podobu ako u Zolu, spoločenská a sociálna situácia potomka šľachty zaviedla do exkluzívnej triedy. Bol úspešný, až kým mu pre jeho erotické poviedky nehrozilo väzenie. Úspech zrazu mizol a z depresií sa vyvinula duševná choroba, z ktorej sa už nikdy nespamätal. Kvalitu diel, ktoré už boli napísané, to však nijako neovplyvnilo.
| „Páčiť sa ženám. To je horúce prianie skoro všetkých. Byť zásluhou svojho nadania v Paríži v spoločnosti s výnimočnou, obdivovanou, lichôtkami obklopenou a milovanou bytosťou, ktorá môže takmer podľa chuti trhať tie živé plody z mäsa a kostí" |
Ktorúkoľvek poviedku-novielku čitateľ vezme do ruky, vie že bude čítať o žene - niekedy nešťastnej, ako hrdinka poviedky Guľôčka, čo bojuje so svojím výzorom a činmi, ktoré spoločnosť neprijíma a „čo sa dá robiť... plače nad svojou hanbou" - väčšinou však až démonicky silnej, tak ako ženy spisovateľ vnímal po celý svoj život, alebo naopak zneužívanej na intrigy sveta. Podľa Maupassanta to jednoducho bez ženy v živote nejde, priznať si to však vyžaduje veľkú odvahu a písať o tom v jeho časoch pravdepodobne ešte väčšiu.
Maupassant pozoroval svet okolo seba bez ilúzií, ale jeho diela nevyznievajú pesimisticky a depresívne, práve naopak - detaily, ktoré si všímal, sú vtipné a zaujímavé, každodennosť nie je sivá a nudná, ale má atmosféru prežitého a poznaného.
Autor: ds
