Čo si pamätáte zo života ako prvé?
Starého otca, ktorý sa mi venoval, keď som bol malý chlapec. Naučil ma čítať ešte v predškolskom veku. Okrem toho si pamätám jasné obrazy z mesta Brezno, hoci som mal v tom čase niečo medzi dvoma a štyrmi rokmi.
Cítite sa mladý alebo starý?
Nie je podstatné, ako sa cítim, ale aká je skutočnosť. Mám dosť energie na veci, ktoré chcem ešte urobiť, a už netrvám na veciach, ktoré som chcel uskutočniť, keď som mal dvadsať. Ale pre to, pre čo sa rozhodnem, mám stále dosť síl a dosť mladosti.
Koľko máte rokov?
Mám päťdesiatšesť rokov.
Kto sa vám viac páči - muži alebo ženy?
Smiešna otázka. Od mužov neočakávam, že by ma mali nejakým spôsobom zaujať, okrem toho, čo vykonávajú. Páčia sa mi len ženy.
Váš rodinný stav?
Ženatý.
Máte deti?
Troch synov.
Na koľko manželstiev si trúfate?
Som tretíkrát ženatý. A naposledy. Nemám ambície rozmnožovať počet manželstiev, ani detí.
Čím ste chceli byť ako dieťa?
V úplne ranom veku som chcel byť každý deň niečím iným. Asi v dvanástich rokoch som sa rozhodol pre herectvo a nechcel som už byť ničím iným. Potom politika veľmi hrubým spôsobom vstúpila do mojej profesie, tak som sa musel brániť... Ostali mi isté záväzky, ktoré ma v politike udržali doteraz.
Aké je vaše pôvodné povolanie?
Herec. Ale mám za sebou aj iné povolania - robil som kulisára v SND, stavebného robotníka, drevorubača, sedem mesiacov baníka. To bolo medzi mojim 18. a 21. rokom. Prešiel som vtedy mnohými profesiami, hlavne manuálneho charakteru.
Čo ste si kúpili z prvého zárobku?
Magnetofón Sonet Duo, keď som ako baník zarobil tri a pol tisíc korún. Dlho som po ňom túžil.
Zarábate adekvátne vynaloženej práci?
Samozrejme, že ako ministerský úradník - nie. Ale zarábam aj inak, pretože som súdne reštituoval. Svoje majetkové priznanie som už dávnejšie sprístupnil. Dnes sa nesťažujem.
Čo vám nikdy nesmie chýbať?
Ranná káva.
Aké je vaše najobľúbenejšie jedlo?
Je strašne málo jedál na svete, ktoré nie sú moje najobľúbenejšie. Mám čo robiť, aby som sa s tým nejako vyrovnal a nemal 120 kíl.
Viete variť?
Áno. Veľmi dobre.
Máte dobrú pamäť?
Áno.
Aká ja podľa vás najdôležitejšia ľudská vlastnosť?
Nemôžem hovoriť za celé ľudstvo. Podľa mňa je najdôležitejšie nevzdať sa. Aj keď to vyzerá, že už sa dávno bolo treba vzdať.
Vlastníte nejaké zviera?
Korytnačka patrí synovi, pes tiež. Andulku som našiel, keď som raz išiel z tenisu. Keď moja manželka usúdila, že je andulke smutno, kúpila jej "jeho" (lebo ja som našiel "ju", čo mi lichotí). Potom sa začali množiť. Prvých dvadsať sme darovali do obchodov a teraz manželka kradne andulkám vajcia, aby to nepokračovalo. Naša zoologická záhrada patrí synovi, stará sa o ňu manželka a ja ju financujem. Ako ste si všimli, ja z toho nič nemám. Tak je to. Žiadne z tých zvierat nevlastním - andulky ma ďobú, lebo ja ich nekŕmim. Pes ma aspoň rešpektuje, lebo ja som najväčší pes. Nechodím s ním na prechádzky, nekŕmim ho, ale keď hrmí, ide len za mnou. A korytnačke je to jedno, u nej ma štve len to, že ja už budem dávno v Slávičom údolí (cintorín - pozn. red.), a ona bude mať ešte len nejakých päťdesiat.
Čo sa vám najčastejšie sníva?
To vám nepoviem. Asi len toľko, že sny mávam farebné.
Čítate televízny program?
Keď sa rozhodnem sledovať televíziu, tak si pozriem aj program, aby som nemusel "precvakávať" tv kanály.
Autor: Tina Čorná / Foto: Archív TASR
