„Prestíž učiteľského povolania klesá. Už mnoho rokov povážlivo, ak nie geometrickým radom, klesá i odborná a etická spôsobilosť učiteľov. Korene toho sú už pri príprave na budúce kantorovanie, ktoré v ich mysliach a srdciach rok čo rok stráca hodnotu,“ hovorí Ján Cangár zo Štátneho pedagogického ústavu, ktorý v roku 1997 vypracoval štúdiu Sociálna dimenzia učiteľskej profesie.

Akútny nedostatok pedagógov

Zo všetkých študentov pedagogiky chce len dvadsaťpäť percent zostať pri tomto povolaní. Je preto otázkou, kto bude zabezpečovať vzdelávanie v najbližších rokoch

„Skepsa k nástupu do škôl a neochota zotrvať v učiteľstve sa prejavuje v čoraz častejšej odpovedi respondentov - do učiteľského povolania nastúpim len v krajnej núdzi, ak si nenájdem niečo lepšie, výhodnejšie,“ konštatuje Marta Černotová z Katedry pedagogiky Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v referáte Výskumné pedeutologické aktivity.

Akútny nedostatok učiteľov školy cítia už dlhšie - musia si pomáhať dôchodcami, niekde aj nekvalifikovanými silami. Medzi pedagógmi narastá veková priepasť. Na školách sú buď veľmi mladí - okolo 25 rokov, alebo starší, zväčša nad 50 rokov.

Zápory učiteľskej profesie ľudia vidia najmä v nízkom platovom ohodnotení, v strese a enormnej záťaži zdravia, v nízkom spoločenskom zaradení a malej alebo žiadnej nádeji na postup. K ďalším záporom patrí arogancia a nedisciplinovanosť žiakov, nutnosť dlho stáť a hlasno rozprávať, monotónnosť práce.

Učitelia sú apatickí

„Po novembri sa začali presadzovať zásadné a radikálne zmeny. Tento trend sa však už spomalil a v mnohých prípadoch ustal. Jedným z dôvodov je aj narastanie apatie a pasivity učiteľov,“ hovorí Ján Cangár. „Okrem toho sa v poslednom období začali u učiteľov objavovať aj neurózy spôsobené rastom agresivity detí a mládeže. Výkon tohto povolania je čoraz ťažší.“

Podľa prieskumu ministerstva zdravotníctva sú učitelia vystavení trvalému stresu a trpia preťaženosťou. Vyčerpávajú ich stále konflikty. Učitelia majú vyšší tlak a srdcovú frekvenciu ako iné povolania. Mnohí z nich sú fajčiari, pijú kávu a niekedy aj alkohol, aby znížili stres. Pretože ich povolanie vyžaduje minimum pohybu, trpia nadváhou. Často sú fyzicky vyčerpaní, strácajú vitalitu, nevedia sa koncentrovať, majú zažívacie problémy a trpia poruchami spánku.

Na výplatnej páske pár korún

Dobre známym faktom sú nízke učiteľské platy, „vďaka“ ktorým zo škôl odchádzajú často práve tí najschopnejší.

„Zo 48 sledovaných povolaní sa školstvo nachádza v platovom ohodnotení na 38. mieste,“ hovorí Ján Cangár. „V roku 1997 zarobil vysokoškolák zamestnaný v školstve v priemere 7294 korún, zatiaľ čo vysokoškolák v peňažníctve až 17 056 korún.“ Hoci podľa štatistík za posledný rok sa platy učiteľov zvýšili, s priemerom 10 600 korún sú viac ako o 2000 korún za priemerným platom na Slovensku, napriek tomu, že v školstve je najvyššie percento vysokoškolsky vzdelaných ľudí. Na školách nie sú peniaze na učebné pomôcky, niet z čoho zavádzať nové pedagogické metódy. Iniciatívni učitelia si chýbajúce učebné pomôcky a literatúru hradia z vlastného vrecka.

Podľa Marty Černotovej „vo vzorke stredoškolských učiteľov z menšieho mesta 87 percent respondentov nemá na škole vlastný písací stôl, ale iba zásuvku a asi 56 percent nepozná pokoj kabinetu. Školy už skoro vôbec nebudujú knižnice, neobjednávajú si základné odborné časopisy, pre nedostatok peňazí školy odhlásili aj Učiteľské noviny“.

Učiteľské povolanie má svoje čaro

Väčšinu učiteľov pri tomto zodpovednom a náročnom povolaní už drží len láska k nemu. To potvrdila i Marta Černotová: „Najsilnejší motív, ktorý napriek prežívaným krízam udržuje učiteľov na školách, je, že učiteľstvo „má svoje čaro“. Za najčastejšie uvádzaný klad sa považuje práca s mládežou, potom dĺžka prázdnin, práca v dopoludňajších hodinách, odovzdávanie skúseností a sebarealizácia. Táto hierarchia je známa už dávnejšie a má rovnakú podobu aj v iných štátoch.“

SOŇA REBROVÁ