Hovorí sa, že ak vôbec niečo spája Belgičanov, potom je to kráľovská rodina, železnica, sociálny systém a do istej miery aj unikátne Atómium na okraji Bruselu.

Aj preto získala táto 103 metrov vysoká zväčšenina molekuly železa, postavená ako kulisa na svetovú výstavu EXPO '58, nový ligotavý kabát a v budúcnosti ju čaká atraktívny vnútrajšok. Má Belgičanom pripomenúť, že sú jeden národ, hoci to tak veľmi často nevyzerá.

"Belgičania Atómium milujú, sú naň pyšní, spája ich," hovorí s nadšením v hlase riaditeľka Atómia Diane Hennebertová a kochá sa pohľadom na dlhý rad ľudí pri vchode.

Vzápätí však aj ona o trochu smutnejšie pripúšťa, že veľa predovšetkým na severe žijúcich Flámov sa za Belgičanov príliš nepovažuje a najradšej by sa od chudobnejšieho flámskeho juhu odtrhli.

"Sú to dve odlišné kultúry, ktoré jedna - síce jedinečná a po svete slávna konštrukcia - nemôže z ničoho nič spojiť," argumentuje francúzska novinárka Micheline Thienportová. V Bruseli žije už dlhé roky.

A tak sa počas posledného sobotňajšieho dopoludnia, keď sa ligotavé Atómium otvorilo po dvoch rokoch opráv, belgickí návštevníci otázke, či je konštrukcia symbolom národnej jednoty, skôr čudovali. "Ale možno, že máte pravdu. Atómium má deväť gúľ rovnako ako Belgicko provincií. Ale mne sa väčšmi páčilo to staré Atómium, toto nie je ono," hovorí Flám Leo Heuvinck.

Atómium vyrástlo na bývalých kráľovských planinách ako symbol povojnového pokroku a viery vo vedu. Pôvodne malo stáť len zopár mesiacov, napriek tomu prečkalo vstup do ďalšieho milénia.

Dezolátny stav konštrukcie ponúkal dve riešenia. Atómium zakonzervovať tak, ako je, alebo ho nákladne opraviť a zároveň mu dať novú náplň. Zvíťazila druhá možnosť. Podarilo sa pozbierať 27,5 milióna eur a starý hliník nahradila ligotavá oceľ, ktorej lesku pomáha osvetlenie behajúce po jednotlivých guliach.

Tým sa však lesk a splnené sľuby končia. Bezprostredné dojmy svedčia skôr o tom, že rozsiahla oprava vyžadujúca horolezecké schopnosti sa zrejme ešte neskončila. Reklamy síce sľubujú nové atrakcie vnútri šiestich gulí, ale reštaurácia variaca výlučne belgické pochúťky je zatiaľ len na obrázku rovnako ako typický bar z päťdesiatych rokov, koncertná sála či trvalá expozícia na tému EXPO '58.

Veľa ľudí by povedalo: klasická belgická polovičatosť. Ale riaditeľka s typickým miestnym pokojom dodáva: Počkajte zopár mesiacov a všetko bude, ako má byť.

Autor: JOHANNA GROHOVÁ, Brusel