ých kúskov tradičného japonského porcelánu zdobí sklenenú vitrínu. Aj ony patria k rozprávaniu o čaji. Na takýchto miskách sa zvyčajne ponúkajú sladkosti k čajovým posedeniam. Manželka japonského veľvyslanca Michi Washizu servíruje čaj a rozpráva jeho históriu. Cha no yu (čítaj čanojú) sa zvyčajne prekladá ako čajový obrad. Je to však niečo viac, ako iba popíjanie čaju. Dalo by sa nazvať veľkým duchovným rituálom. Odborníci v Japonsku zvyknú hovoriť o spôsobe "cha" ako o životnom štýle. Do Japonska prišiel čaj z Číny okolo roku 780 pred našim letopočtom. Zelený čaj v prášku, ktorý sa teraz pije v Japonsku priniesol v dvanástom storočí budhistický mních Eisai z Číny. Na začiatku bol čaj veľmi drahý a považovali ho za liek na dlhý život. Pili ho aj budhistickí mnísi sekty zen zen, aby zostali bdelí. Cha no yu neznamená iba pitie čaju, ale duchovný, spirituálny štýl života.

Za duchovného otca rituálu cha no yu sa od pätnásteho storočia považuje ďalší mních Sen no Rikyu. V rámci spirituálneho pitia čaju vyslovil štyri veľké životné pravdy - o harmónii medzi človekom a prírodou, o vnútornom rešpekte k okolitému svetu, o čistej mysli a o pokojnej, vyrovnanej duši. Všetko, čo je jednoduché a čisté je pekné. Napríklad, slnko je krásne a chýba nám v zime, krásu však môžeme nájsť aj pod zemou. Učenie wabi, ktoré je tiež súčasťou cha no yu a zenbudhizmu tkvie aj v tom, že človek by sa mal vedieť zahĺbiť sám do seba a premýšľať o sebe. Pitie čaju zo zeleného prášku podporuje rozjímanie v rámci japonského cha no yo.

Drobná dáma v ružovom, pripomínajúca porcelánovú postavičku, má niekoľko kníh o japonskom popíjaní čaju. Manželka japonského veľvyslanca Michi Washizu si na Bratislavu a Slovensko ešte len zvyká. Nad šálkou pravého japonského zeleného čaju hovorí aj o tom, že práškový čaj pre cha no you je veľmi horký, niekedy horkejší ako pivo. "Vždy keď pijeme tento horký čaj, doprajeme si niečo veľmi, veľmi sladké, aby sa chute skombinovali. Z púdru zeleného čaju sa pripravujú v Japonsku aj

špeciálne zákusky. Ak však niekto príde na návštevu v Japonsku do firmy alebo do domácnosti, ponúknu ho tradičným japonským zeleným čajom, ktorý popíjame aj my v rezidencii. Má celkom inú chuť ako zvyčajné zelené čaje, ktoré u nás dostať v obchodnej sieti. Nie je sladký, ani horký a cítiť v ňom prírodu. Pripravuje sa vždy čerstvý, do keramického alebo porcelánového čajníka. Stačia dve-tri malé lyžičky čajových lístkov, ktoré sa zalejú vriacou vodou. Nepridáva sa doň cukor, mlieko ani citrón a popíja sa čistý. Preto je zdravý a vhodný aj pre diétu." Michi Washizu si ho priviezla z Japonska. V Bratislave ho však občas kupuje v špecializovanom kórejskom obchode.

Popíjajú Japonci aj iné druhy čaju ako zelený? "Ja uprednostňujem kávu s mliekom," smeje sa mama dvoch detí, ktoré momentálne študujú v Londýne. Jej manžel si však bez zeleného čaju ani nedokáže predstaviť život. Dopraje si ho na raňajky a často aj po fantastickej francúzskej večeri. Zelený čaj je preňho relaxom a upokojujúcim prostriedkom.

Kedysi bývalo v Japonsku zvykom, že dievčatá z lepších rodín chodili pred vydajom na špeciálne kurzy prípravy čaju, tak ako na kurzy ikebany. Túto tradíciu čiastočne dodržiavajú dodnes, no v menšej miere. Aj priateľka pani Washizu je učiteľka prípravy čaju. Čaj kedysi japonskú rodinu stmeľoval. Pri ňom sa všetci stretávali, aby sa porozprávali, vyriešili problémy alebo sa potešili zo vzájomnej prítomnosti. Dnes už je času menej, pribúda povinností, preto tradičné rodinné pitie čaju prestáva byť pravidlom. Každý pije čaj sám vtedy, keď má čas. Napriek všetkému je pitie čaju veľmi zdravé a dôležité pre organizmus. Pravidelné pitie čaju vylepšuje pleť a pôsobí profilakticky proti tvorbe vrások.

Pani Michi Washizu žila pred dvadsiatimi rokmi po boku svojho manžela na ambasáde v Londýne, kde vyrástli aj obe jej deti. Po návrate do Japonska pracovala v treťom sektore a starala sa o hendikepované deti. Na Slovensku zotrvá tri roky, učiteľka ju učí základom slovenčiny a ochutnáva aj typickú slovenskú kuchyňu. "Napríklad, chutili mi bryndzové halušky, podobné jedlo pripravujem doma v Japonsku. Čo mi však vôbec nechutí, je kofola. Ak si môžem vybrať, oveľa radšej popíjam vineu."

Foto Peter Leginský