Keď pred šiestimi rokmi ponúkalo Slovenské banské múzeum do prenájmu atraktívne priestory starej baníckej klopačky, Ján Majsniar nezaváhal. Zaujímavá renesančno-baroková budova z roku 1681, ktorá slúžila v minulosti na zvolávanie baníkov do práce, sa mu zdala pre čajovňu ako stvorená.

Z terasy Klopačky je nádherný výhľad na historické centrum mesta a legendárny vrch Paradajz, ale zaujímavý je aj interiér budovy. V čajovni zvyčajne narazíte aj na zaujímavé výstavy, krsty kníh či vystúpenia hudobných skupín. Navštívili ju už hostia prakticky z celého sveta. Ján Majsniar hovorí, že do architektúry starej stavby zasahovali iba minimálne. Trochu ponurému interiéru však vtlačili veselšie farby.

"Klopačka slúžila kedysi aj ako väzenie pre baníkov, preto nás zaujímalo, či tu predsa len nebude nejaká negatívna energia. Keďže však nešlo o väzenie pre trestancov, ale pre radových baníkov, odmietli sme takú myšlienku," hovorí Majsniar.

V čajovni vám dnes pripravia približne 150 druhov čaju, niektoré sú naozaj originálne. Medzi lahôdku patrí napríklad adrak, silný zázvorový čaj štipľavej chuti, ktorý vám možno v prvom momente vyrazí dych. Pre fajnšmekrov je to však veľká lahôdka. Majiteľ čajovne hovorí, že sa dlhé mesiace zodpovedne pripravovali na to, aby o čajoch, zmesiach a ich príprave vedeli naozaj všetko. Sám majiteľ sa dokonca naučil aj niektorým čajovým lahôdkam. Dokáže napríklad zatočiť špeciálnou táckou priamo z Istanbulu bez toho, aby z plných šálok vylial čo len kvapku. V prvom momente to možno vyzerá, že má šálky o podnos prilepené. "Chce to trocha cviku a najmä nezľaknúť sa, že šálky popadajú," dodáva.

Zamestnanci čajovne sú už zvyknutí

na to, že hostia, ktorí prídu do čajovne po prvýkrát, zvyčajne nemajú veľkú chuť experimentovať. Veľmi často si objednávajú ovocné čaje. Tí, ktorí chodia pravidelne, už siahajú po zmesiach a chutiach. "Potvrdilo sa mi, že k čajovni a čaju treba mať naozaj vzťah. Ak to niekto chce robiť pre biznis a čaje mu vôbec nechutia, neobstojí," myslí si Ján Majsniar.

Kveta Fajčíková

FOTO Ján Krošlák