Iste k vám už niekedy mailom od priateľov priputoval dotazník, v ktorom treba jednoznačne odpovedať na otázky typu: "píšete radšej perom alebo ceruzkou?", "uprednostňujete vanilkovú alebo čokoládovú zmrzlinu?", "kávu alebo čaj?". Jeho zákernosť spočíva v tom, že väčšinou i pri takýchto napohľad banálnych otázkach prežíva človek muky rozhodovania a najradšej by odpovedal aj-aj. Chyták je však v tom, že si musíte vybrať len jednu alternatívu, pretože cieľom hry je to, aby vás vaši večne pripojení priatelia konečne lepšie spoznali. Čo by ste teda vedeli na tomto svete oželieť? Pero? Ceruzku? Vanilkovú zmrzlinu? Kávu?! No to snáď nie!
Z odpovedí, ako to pri podobných hrách býva, nič nevyplýva, či už sa rozhodnete tak alebo onak. Nanajvýš môžete pocítiť sympatiu alebo antipatiu k odpovedi niekoho druhého, kto takisto vyplnil a odoslal po sieti banálny dotazník. Tá moja odpoveď by znela "káva", hoci čaju by som sa naozaj vzdala len nerada.
Dnes si už vôbec neviem predstaviť, ako som vlastne začínala svoje dni, keď som pred sebou nemala riadnu šálku barbarsky zaliatej kávy. Z hmloviny spomienok sa mi vynára káva s mliekom, ktorú som píjavala v detstve, pretože moja mama bola odjakživa presvedčená, že deťom káva prospieva. Skrátka od útleho detstva som si stihla na káve vypestovať celkom slušnú závislosť, s ktorou však nemienim nič robiť. Okresala som už kadejaké neresti a slabosti, ale kávových rituálov sa nevzdám, ani keby na každé vrecko s kávou natlačili snaživí záchrancovia nášho zdravia lebku so skríženými hnátmi.
Vy sa však podobnou otázkou trápiť nemusíte. Príloha, ktorú držíte v rukách, má v názve spojku "a". Pokojne si teda dajte kávu a čaj k tomu a na všetky buď - alebo zabudnite. Denisa FULMEKOVÁ
FOTO iGor Kovár
