Ako hovorí Milan Duša, člen predstavenstva Slovenskej vendingovej asociácie, na Slovensku je potravinových automatov približne osemtisíc. Asi 80 percent z nich sú zariadenia na horúce nápoje, teda na kávu, kávové špeciality, čokoládu a čaj. O trende hovorí aj príklad jedného z prevádzkovateľov: pred ôsmimi rokmi mal dvadsať automatov, v súčasnosti 1300. Je to nesporne zaujímavý skok. Teda aj tí, čo sa ešte nedávno odmietali znížiť a piť svoj obľúbený mok z plastu, podľahli. Podľa Milana Dušu sa aj u šéfov prevádzkovateľov podáva káva výlučne z ich automatov a výlučne do plastu.
Ponuka nápojov, kvalita a druh kávy v automate závisí od toho, čo firma, ktorá si službu objednala, chce. Ich prevádzkovatelia sú schopní vyhovieť najrôznejším požiadavkám, dokonca majú aj čaj, ktorý sa volá varené víno (vraj aj tak chutí), ale hoci má nula percent alkoholu (pretože v automatoch sa alkoholické nápoje nepodávajú) zamestnávateľ po takej ponuke z pochopiteľných dôvodov nesiahne.
Za rok pripraví jeden automat približne 16 tisíc káv. Prevádzkovať kávové či nápojové automaty je dnes určite dobrý džob. A ešte lepší je automaty vyrábať. V Európe je takých
firiem asi desať a uživia sa na trhu. Každá má čosi svojské, má svojich klientov, tak ako výrobcovia áut. Niekto si nesadne do iného, než do v Nemecku vyrobeného auta a švédska firma by pre svojich zamestnancov nikdy nekúpila taliansky automat na kávu. Výroba má stále čo vymýšľať.
Veľkými kritikmi automatov sú však mnohí rodičia školákov, podľa nich ide o zdroj nezdravej výživy, ktorému sa nedá vyhnúť, lebo automaty prenikli už aj do škôl. Majú na mysli prevahu sladkostí v ponuke a v nápojoch, kde nie je takmer nič zdravé, čo by sa pre deti hodilo. Prevádzkovatelia ale tvrdia, že vedia pripraviť do školských automatov množstvo nápojov na základe mlieka, len musí byť záujem zo strany školy, ktorá automat má. To je zaiste dobrá informácia.
(šk)
