h do ulice, aby bolo dobre vidieť život okolo. Správna kaviareň je taká, ktorá, keď do nej človek zablúdi čo len raz, ostane mu v pamäti. Napríklad slávna kaviareň Slávie v Prahe, pravdaže pred rekonštrukciou alebo viaceré kaviarne vo Viedni, v ktorých zachovali ich pôvodný stav, mramor, starý nábytok, zrkadlá, intimitu, priestor na súkromie a noviny na čítanie. "Dobre sa návštevníci cítili aj v bratislavskej Luxorke, v Grandke, Metropolke, Štefánke, väčšina z nich dnes neexistuje, v iných sa im nepodarilo priestory zrenovovať verne a pamätníci ich neprijímajú," tvrdí Š. Šlachta. "Nové kaviarne, najmä tie v nákupných centrách, majú typizované interiéry, z ktorých silno cítiť globalizáciu." A človek vlastne ani nevie či je v Auparku, Poluse či v Avione. S poznateľnou nechuťou sa architekt Šlachta priznáva, že v bratislavskej kaviarni Roland café bol po jej rekonštrukcii iba raz. Keď videl dlažbu, bolo mu jasné ako sa v priestore znásobí hluk. Nepáči sa mu ani ako vyzerá dnes Café Mayer: "Pôvodný nábytok sa tam nevrátil, ešte aj stoličky sa rozpredali." Ale páči sa mu napríklad Aucafé.

Kávu so Štefanom Šlachtom pijeme tento raz v kaviarni Korzo v centre Bratislavy. No ani klavír či dobové obrázky Starého Mesta, ani príjemný interiér, ktorý si talianska speváčka Giana Naninni nedávno vybrala na nakrúcanie svojho klipu asi nestačia na to, aby sem prišlo viac návštevníkov. Majiteľ kaviarne Marián Voltemar, ktorý začal v tejto sfére podnikať po návrate z emigrácie v Rakúsku, s istým sklamaním konštatuje, že u nás v podstate nie je zo strany domáceho publika po kaviarňach dopyt. Navyše, fajčiarov z nich vykázali a darmo, cigareta ku káve patrí, myslí si a dodáva: "Rakúšania by nikdy nezakázali v kaviarňach fajčiť." (V zá-

tvorke dodávame, že iný "muž od kávy" Michal Šturc, ktorý navštívil plantáže kávy na Havaji aj v Brazílii a pil kávu po celej Európe, tvrdí, že ku gurmánskej káve cigareta nepatrí. Ide o to, čo si chceme vychutnať, keď chuť kávy, tak cigareta nám ju určite skreslí.) Kaviarnika Voltemara mrzí aj iné: "Zatiaľ čo vo Viedni čím ďalej tým viac aj mladí ľudia nachádzajú čaro kaviarní, u nás sa ich kult zničil prílevom pubov. Je to zrejme vec životného štýlu."

Prečo niektorá kaviareň má a iná nemá atmosféru?

"Táto otázka mi pripomína jedného pána profesora z čias mojich štúdií na architektúre," spomenie si Štefan Šlachta. "Keď sme mu ako študenti nadhodili túto tému, povedal, atmosféra, čo to je? Dá sa chytiť? Nedá, no vidíš!.. Za socializmu to, pochopiteľne, nebolo dôležité. Pritom atmosféru, samozrejme, v prvom rade určuje architekt, ale musí mať vlastnú skúsenosť, danosť, musí vedieť čo vytvára, i to, čo z nápadu vyjde. Kaviareň musí poskytnúť pohodlie, isté súkromie, boxy v kaviarni ani stolíky pre dvoch nemôžu chýbať. Dôležité sú detaily, od obrazov či originálnych fotografií, ktoré taký priestor dotvárajú, až po stoličky, ktoré musia byť pohodlné a návštevník by nemal mať odtlačenú ich vzorku na zadku či na chrbte, keď z nej odchádza."

A dodajme, že pochybná je aj taká kaviareň, v ktorej sa musíte doprosovať, aby stíšili hlasnú hudbu, aby ste sa počuli. Aj dobre myslenú atmosféru však dokonale zničí nepríjemný personál.

"Každá kaviareň by mala mať čosi svoje," mieni architekt Šlachta. Príjemné bolo mať v kaviarni svoj hrnček na kávu, alebo dať sa obsluhovať od čašníka, ktorý na jednom mieste fungoval 45 rokov."

"Keď som prišiel študovať do Bratislavy, rýchlo som sa zorientoval a vedel som, že napríklad každý prvý utorok v mesiaci sa v Luxorke stretávajú stavitelia, že v nedeľu dopoludnia nájdem v kaviarni v Carltone dobre informovaných starých pánov. Keď som kedysi v Žiline pátral po vilách architekta Weinwurma, malo ich byť šesť, nikto ma na ulici nevedel zorientovať, až som natrafil na starého pána, ktorý ma zaviedol do kaviarne Slovakia. Sedelo tam ďalších asi osem starých pánov. Za päť minút ma usmernili - v jednej Weinwurmovej vile vtedy boli jasle, v druhej zdravotné stredisko, v tretej generálne riaditeľstvo atď." A nakoniec Šlachta nostalgicky dodáva: "Kto iný by aj o takých veciach vôbec mohol vedieť viac než starí štamgasti zo Slovakie? Takže aj to je pre mňa kaviareň." Mimochodom, spomínaní štamgasti už určite nie sú, je v Žiline aspoň Slovakia?

Kveta Škvarková