ad na Havaji, vďaka tomu, že plantáže sú položené v rôznej nadmorskej výške, zberajú kávu celý rok. Kvalita kávy sa určuje aj podľa toho, že jej zrná sú veľké a rovnaké. Najlepšia káva, teda jamajská rastie vo výške 2000 metrov nad morom, na kvalitnej, nijakými chemikáliami nedotknutej pôde plnej minerálov a zberá sa ručne. Káva, ktorá sa zberá kombajnmi, teda na veľkých plantážach napríklad v Brazílii, v Sao Paolo takú kvalitu nedosahuje. Najkrajšie zrnká na svete má vraj havajská káva. Paradoxne, kvalitnejší druh kávy, teda arabica, má menej kofeínu ako robusta.

Pozberané bobuľky sa potom sušia štyri týždne rozložené na ploche a prehadzujú sa. Po sušení sa spracovávajú v strojoch - drvičoch, ktoré oddelia zrno od obalu. Taká sa potom balí do jutových vriec.

Káva sa pestuje v 53 krajinách sveta. Spolu sa jej vyprodukuje ročne približne 6 660 000 ton. Z plantáží ju v 60 kilogramových vreciach k obchodníkom prepravuje dvetisíc lodí. Od pestovania, cez spracovanie až po podávanie v kaviarňach či predaj v obchodoch pracuje s kávou až 20 miliónov ľudí. Priemerne sa na hektári urodí 900 kilogramov. Kvalitná havajská káva je oveľa výnosnejšia - na hektári tam vypestujú až 2200 kg. Ako najkvalitnejšiu vyhodnotili odborníci kávu Jamaica Blue Mountain Flatben dopestovanú na Jamaike. Keby ste si ju chceli kúpiť u nás, za kilogram zaplatíte vyše 6 700 korún. Drahšie kávy sa pestujú na Jave a na Sulawesi. V Európe vypijú najviac kávy Fíni a Nóri - až 11 kg za rok. Nemci osem, Taliani päť, Slováci tri kilogramy.

(šk)

(Podľa rozprávania Michala Šturca.)

Foto Michal Šturc