Na košickej premiére opery Rusalka sedel na čestnom mieste aj posledný žijúci vnuk skladateľa ANTONÍN DVOŘÁK. Keby ste si domysleli fúzy a bokombrady, bol by na nerozoznanie od svojho starého otca. V Českej televízii ho počas nakrúcania šou Najväčší Čech namaskovali do tej podoby. Slávny hudobník Antonín Dvořák sa umiestnil na ôsmej priečke.

Ste spokojný s umiestnením starého otca v ankete, kde hlasoval český národ?

"Bol to zážitok. Nakrúcali sme na Vysokej, kde je pamätník Antonína Dvořáka a je tam jeho letné sídlo. Dodnes je v majetku dedičov. Vlastním tam jednu tretinu. Je to zachované ako pôvodný dom, kde býval a tvoril Dvořák. Je tam cítiť genius loci. Môžete si siahnuť na stoličku, na ktorej sedával. Mnoho ľudí to využíva."

Ako vyzerá dynastia Dvořákovcov dnes?

"Antonín Dvořák mal deväť detí, sám bol tiež z deviatich detí. Bol najstarší zo súrodencov. Narodil sa Františkovi Dvořákovi a jeho žene Anne. Prvé tri deti mu zomreli a až ďalších šesť sa dožilo reprodukčného veku. Boli to štyri dcéry a dvaja synovia. Všetci si založili rodiny. Tí dvaja synovia bol strýc Antonín, narodený v roku 1880, a môj otec, narodený v roku 1885. Aj vnukov mal Dvořák deväť, jediný žijúci som ja. Vlani zomrela vo veku 92 rokov moja sesternica."

Autorské práva sa už skončili, keby nie, ste boháč.

"Skončili sa 50 rokov po jeho smrti, v roku 1954. Takže Dvořák je autorsky úplne voľný. Máte pravdu, inak by som bol boháč. Môj otec, bankový úradník, odišiel do penzie ako 40-ročný, keď sa ženil. Pred tým chodil 12 rokov za mojou mamičkou. Bola členkou baletu Národného divadla, chodil tam často s babičkou. Keď som sa narodil, mal otec 45 rokov. To je dôvod, že som taký mladý."

Nešli ste ale v stopách svojho deda, nemáte hudobné vzdelanie.

"Dvadsať rokov som bol geológom v uránových baniach. Vďaka tomu, že som tam pracoval, som sa dokonca dostal do Košíc. Ale to už bolo veľmi dávno. Robil som tam od roku 1948, mali sme vždy povinné pobyty v kúpeľoch Štós. Bol som tam v takom prechodnom období ako teraz - tiež sme sa potýkali so snehom. Bolo to veľmi skoro na jar. Tunajší kraj mi nie je taký neznámy. Už za prvej republiky som absolvoval tri mesiace obecnej školy v Medzilaborciach."

Aký pocit ste mali z košickej Rusalky Zdenka Trošku?

"Poslednú Rusalku som videl pod holým nebom. Odohrávala sa na zámku Loket v nádhernej prírodnej scenérii. Pre účinkujúcich to bol športový výkon. Javisko bolo minimálne 150 metrov široké. Ježibabu, ktorá spievala na skale, dopravovali na miesto snáď nejakým rebríkom. Aj z košickej Rusalky mám nádherný dojem. Skutočne. Zdeněk Troška ma zaskočil, poznám ho ako režiséra, ktorý dokáže robiť akurát komédie a humor. Ale jeho inscenácia spôsobila, že sa v oku objavili aj slzy."

Ktoré z diel Antonína Dvořáka patrí k vašim srdcovým?

"Dávam prednosť symfonickej hudbe, ale najmä komornej. No nedokázal by som povedať, ktoré dielo mám najradšej. Skúste vybrať na perlovom náhrdelníku tú najkrajšiu perlu alebo na kvitnúcej čerešni ten najkrajší kvet. To sa vám ťažko podarí. A tak je to aj s Dvořákovou hudbou."