BRATISLAVA - Slovenská vláda je so svojou prácou na stabilizácii ekonomiky od svojho nástupu spokojná. „Súčasný stav prakticky všetkých kľúčových ekonomických ukazovateľov jednoznačne potvrdzuje, že prijaté opatrenia boli úspešné,“ konštatuje dokument Vývoj slovenskej ekonomiky od októbra 1998, ktorého autorom je vicepremiér pre ekonomiku Ivan Mikloš.

Posun k lepšiemu vidí Mikloš vo všetkých sledovaných parametroch - od vývoja HDP až po zahraničnú zadlženosť. Stabilizáciu ekonomiky pri neprerušenom ekonomickom raste nazýva mäkkým pristátím. Popri výpočte úspechov obsahuje materiál aj náklady stabilizácie, kde sa zaoberá vplyvom vládnych opatrení na nezamestnanosť a reálnu mzdu.

Nárast počtu nezamestnaných odôvodňuje Mikloš umelo udržiavanou zamestnanosťou v období pred nástupom súčasnej vlády, čo sa podľa neho prejavilo prudkým zvýšením množstva nezamestnaných od októbra 1998 do januára 1999 o 69-tisíc. Za ďalší dôvod považuje spomalenie tempa výstavby diaľnic. „Štát objednával podstatne viac výkonov, ako dokázal zaplatiť,“ tvrdí Mikloš a upozorňuje, že na túto chybu doplatil vývoj nezamestnanosti už v roku 1999.

Umelé udržiavanie zamestnanosti sa podľa dokumentu malo realizovať aktívnou politikou práce, na ktorú minulá vláda minula 15,5 miliardy korún. Objektívne príčiny vzostupného trendu v nezamestnanosti vidí vo vysokom raste počtu ľudí v produktívnom veku.

„Makroekonomická stabilizácia so sebou priniesla aj mierne zníženie životnej úrovne obyvateľstva,“ bilancuje Mikloš. Najhoršie hodnotí situáciu v prvom polroku 2000, keď vrcholili finančné dosahy deregulácie cien.

Hoci v rokoch 1999 a 2000 reálne mzdy klesli o 3,1, resp. o 4,9 percenta, vicepremiér upozorňuje, že skutočný vývoj čistých príjmov bol v roku 2000 lepší, pretože štatistika nezapočítala pokles daní a nízke mzdy verejnoprospešných prác. Zlepšenie dokumentuje aj vývoj maloobchodných tržieb, ktoré v roku 2000 stúpli o 7,9 percenta. JURAJ JAVORSKÝ

Porovnanie nákladov na stabilizáciu

Krajina Obdobie stabilizácie Dopady

Maďarsko 1995-1996 spomalenie rastu HDP o 1,5,

resp. 1,3 % pokles reálnej

mzdy o 12,4, resp. 4,6 %

Česko 1997 pokles HDP o 1,0, resp. 2,2 %

pokles reálnej mzdy o 1,3 % a spotreby

domácností o 2,9 %

Bulharsko 1996-1997 pokles HDP o 10,1, resp. 6,9 %

pokles reálnej mzdy o 20,5, resp. 18,4 %

Slovensko 1999-2000 spomalenie rastu HDP v r. 1999

o 2,2 perc. bodu pokles reálnej mzdy

o 3,1, resp. 4,9 %

Zdroj: Vývoj slovenskej ekonomiky od októbra 1998, ŠÚ SR