dka a majú sklony ukončiť kariéry ľudí, ktorí takéto otázky vytrvalo kladú?
Jack a Suzy Welchovci: Kým vám odpovieme, smieme vám, pri všetkej úcte, položiť otázku my? Nie ste tým problémom vy? Z času na čas sa stáva, že riaditelia ignorujú "provokatívne otázky", lebo sú skôr otravné, ako konštruktívne. Takí istí sú ľudia, ktorí ich kladú. Ak je to aj váš prípad a ak ste schopný sebareflexie, jediným naším návrhom je, aby ste presmerovali energiu na skutočnú prácu. Inak zanedlho tiež skončíte v "aute".
No povedzme, že to tak nie je a že vaše otázky sú zmysluplné, hoci možno trochu chúlostivé. V tom prípade môže byť vaša situácia dvojaká. Ani jedna z nich nie je optimálna, ale obe sú zvládnuteľné. Možno máte šéfovský problém - to znamená, že váš šéf je hlupák a nezvláda otvorený dialóg, zvlášť ak
je konfliktný. V tom prípade je najlepším riešením chvíľu vyčkať. Väčšina dobrých organizácií časom objaví takýchto ľudí vo svojich radoch a odprace ich inam, alebo sa ich celkom zbaví.
Na druhej strane, možno máte kultúrny problém - to znamená, že vedenie organizácie nemá radosť z konštruktívnej zvedavosti ako spôsobu života. V takom prípade si musíte položiť otázku: Má moja pracovná pozícia dostatok pozitív, aby som mohol žiť s týmto nepríjemným problémom?
Vezmite si prípad nášho priateľa. Pred asi dvanástimi rokmi sa stal riaditeľom logistiky malej konzultačnej firmy. Odvtedy sa jej darilo, ale jej traja partneri zostávajú nečitateľní. Zamestnanci nikdy nevedia, čo si myslia o smerovaní firmy, o ich výkonoch, alebo či podnik chcú naďalej rozvíjať, alebo to chcú vzdať. Výsledkom je neustály pocit úzkosti a zmätok ohľadom stratégie a rozdeľovania prostriedkov. Náš priateľ však nemá v úmysle odísť. Jednak dobre zarába a jednak má firmu blízko domu. Práca je zároveň dosť zaujímavá a má rád väčšinu kolegov. Ako sám hovorí, nedostatok otvorenosti zo strany vedenia ho z času na čas privádza do šialenstva. Cíti, že do značnej miery to brzdí rast firmy.
Dodáva však, že vymenil akú-takú kvalitu práce za skvelú kvalitu života, čo je podľa neho dobrý obchod.
Podobne aj vy môžete ostať a zmieriť sa so svojou situáciou. No keď ste si vedomý, že ste dosiahli svoje hranice, začnite sa obzerať po inej práci. Ak sa nerozhodnete a budete sa bezcieľne motať a popod fúzy sa sťažovať, prepadnete sa do zrejme najhoršieho možného pracovného pekla - do pozície obete. Ľudia s týmto smerovaním sami seba považujú za porazených hrdinov. Šéfovia zasa za energiu vysávajúcich nevrlých podriadených. Tadiaľto nechoďte!
Jack Welch - je penzionovaným generálnym riaditeľom spoločnosti General Electric. Vo firme strávil štyridsať rokov, z toho dvadsať vo vedúcej pozícii. Jeho riadiace inovácie z neho urobili najvyplyvnejšieho generálneho riaditeľa svojich čias. Od odchodu do dôchodku Jack Welch cestuje po svete, prednáša na rôzne témy, pôsobí ako poradca a píše knihy.
Suzy Welchová - je známou autorkou, komentátorkou a ekonomickou novinárkou. V poslednom čase napísala spolu s manželom Jackom bestseler Winning (Víťaziť). Je bývalou redaktorkou The Washington Post, Miami Herald, Associated Press a Harvard Business Review. Niekoľko rokov pôsobila ako poradkyňa pre manažment na Harvard Business School.
(r)
Autor: JACK A SUZY WELCHOVCI
