Slovenskí živnostníci môžu aj dnes podnikať v Európskej únii, a to nielen v priemysle, ale aj v poskytovaní služieb. Napríklad ako kaderníci, inštalatéri či maliari.

Sloboda podnikať v službách na území iného štátu vyplýva priamo zo základných zmlúv o Európskej únii. Je však obmedzená viacerými administratívnymi bariérami. "Formálne únia deklaruje, že existuje voľný pohyb služieb, ale v praxi to neplatí," povedal zástupca slovenského veľvyslanca v Bruseli Juraj Nociar.

Keď chce slovenská, ale aj nemecká či španielska stavebná firma stavať napríklad obchodné centrum v Belgicku, musí splniť všetky požiadavky belgickej legislatívy pre stavebnú firmu. Musí začať akoby nanovo podnikať - založiť si sídlo, pričom majiteľ firmy má povinnosť doložiť kvalifikačné a odborné predpoklady. Podnikať môžu potom za rovnakých podmienok ako domáci občania. "Platí pravidlo, že úrady nemôžu chcieť od cudzieho podnikateľa nič navyše, ako chcú od belgického," povedal Nociar. Takáto prax platí vo všetkých štátoch v únie, nielen v Belgicku.

Už toto je však prekážka pre podnikanie, lebo každý štát má svoje vlastné predpisy, ktoré sú rozdielne od pravidiel iných štátov. "V mnohých prípadoch to podnikateľov odradí a radšej zostanú doma," povedal Nociar.

Okrem administratívnych bariér existujú aj priame obmedzenia v Nemecku a Rakúsku. Oba štáty uvalili pre podnikateľov z nových členských štátov prechodné sedemročné obmedzenia na viaceré služby v niektorých citlivých odvetviach, ako sú stavebníctvo či upratovacie služby. Rakúsko popritom ešte obmedzilo aj obrábanie kovových materiálov, úpravu parkov a záhrad, sociálne práce, opatrovanie v domácnosti a bezpečnostné služby. Nemecko zasa úpravu interiérov.