Smernica o uvoľnení služieb sa nevzťahuje napríklad na zdravotné sestry. V zahraničí môžu pracovať iba podľa pravidiel hostiteľskej krajiny. ILUSTRAČNÉ FOTO - TASR/EPA

BRATISLAVA - Rozbehnúť firmu či živnosť v inom štáte Európskej únie nie je pre ľudí zo Slovenska ľahké. Živnostníci a podnikatelia majú stále ťažký prístup na trh inej krajiny. Ak tam chcú podnikať, musia prejsť tortúrou povolení a prihlasovacích konaní. Potrebujú doklady o vzdelaní, odbornej spôsobilosti, praxi, bezúhonnosti, spôsobilosti na právne úkony. Okrem toho platí pravidlo, iný kraj, iný mrav. V praxi to znamená, že v jednotlivých krajinách sú pravidlá na podnikanie rôzne.

Hoci Európsky parlament minulý týždeň schválil v prvom čítaní smernicu o liberalizácii služieb, ktorou chcel zjednodušiť podnikanie živnostníkov a firiem za hranicami svojej domovskej krajiny, od ideálneho stavu majú tieto zmeny ďaleko. Experti tvrdia, že veľa sa nezmenilo. "Zatiaľ to nehodnotím ako výrazný pokrok, mali sme a máme podstatne väčšie očakávania," povedal zástupca veľvyslanca SR v Bruseli Juraj Nociar.

Podľa Lucie Šestákovej z českého ministerstva obchodu a priemyslu sú viaceré ustanovenia nejasné. V budúcnosti hrozí vznik sporných situácií, ktoré môžu skončiť až na Európskom súdnom dvore.

Zmizla krajina pôvodu

Kritici vyčítajú poslancom, že zo smernice vypustili zásadu krajiny pôvodu, ktorá dávala živnostníkovi alebo firme právo podnikať v inom členskom štáte podľa legislatívy krajiny, z ktorej pochádza. "Neprešlo to pre odpor niektorých starých členských štátov na čele s Francúzskom," povedal Jan Jedlička z EU Office v Českej sporiteľni. Podľa zásady krajiny pôvodu mohol napríklad podnikateľ zo Slovenska podnikať v Belgicku na základe slovenských právnych predpisov. Tento princíp navrhovala Európska komisia a do smernice ho zapracoval v roku 2004 vtedajší komisár pre vnútorný trh Fritz Bolkenstein.

Poslanci ju zmenili na "slobodu poskytovať služby", argumentujúc, že zásadu krajiny pôvodu v nej zachovali. Živnostníci budú môcť teda aj podľa nového návrhu smernice podnikať na území únie podľa zákonov svojej domovskej krajiny, ale s viacerými podmienkami. "Hostiteľským krajinám musí byť umožnené, aby mohli poskytovateľom služieb z cudzích členských krajín ukladať povinnosti v súvislosti s bezpečnosťou práce, ochranou životného prostredia a verejného zdravia," povedala Zuzana Andrejčáková z tlačového oddelenia Európskeho parlamentu.

Všetko na jednom mieste

Smernica navyše dovoľuje členským štátom uplatňovať vlastné predpisy ohľadom pracovných podmienok vrátane pravidiel v kolektívnych zmluvách. "Ten, kto by chcel poskytovať služby, bude síce môcť postupovať podľa vlastnej domácej legislatívy, ale súčasne aj podľa legislatívy hostiteľského štátu," doplnil Nociar.

Napriek schváleným zmenám Nociar i Jedlička oceňujú, že smernica zavádza "jednotné miesto kontaktu" na vybavovanie všetkých formalít. Podnikatelia tam získajú všetky informácie o podnikaní v danej krajine, nebudú musieť behať po rôznych úradoch. Všetko vybavia na jednom mieste. "Je to veľké plus oproti súčasnosti," povedal Nociar. Riaditeľ informačnej kancelárie Európskeho parlamentu na Slovensku Róbert Hajšel doplnil: "Registrácia bude možná aj cez internet."

Smernica prejde niekoľkomesačným legislatívnym procesom a mnohé sa v nej ešte môže zmeniť.

Ktorých služieb sa otvorenie trhu nedotkne

finančné služby daňové služby služby prostredníctvom elektronickej komunikácie prepravné služby (taxi, prvá pomoc, prístavné služby) služby vo verejnom záujme (napríklad vzdelávanie) audiovizuálne služby zdravotnícke služby, súkromné aj štátne herné aktivity právne služby notárske služby agentúry na sprostredkovanie dočasnej práce bezpečnostné a dopravné služby smernica o liberalizácii služieb by sa okrem týchto výnimiek mala týkať všetkých ostatných služieb Čo prinesie otvorenie európskeho trhu

pokles cien vo všetkých sektoroch ekonomiky - väčšia konkurencia zníži náklady na poskytovanie služieb, zníži ich umelo vysoké ceny a zlepší využívanie zdrojov. Budú z toho profitovať zákazníci aj podnikatelia. Napríklad v účtovníctve, daňovom poradenstve, právnych a ostatných manažérsko-poradenských službách by mali ceny v únii klesnúť v priemere o vyše sedem percent. Vďaka nižším cenám a vyšším mzdám vzrastie spotreba domácností o šesť desatín percenta, čo je asi 40 miliárd eur, nárast výkonnosti ekonomiky - zvýši sa produkcia aj pridaná hodnota všetkých sektorov. Najviac sa to prejaví v službách a na trhu tovarov. Pridaná hodnota, čiže zárobky a zisky v službách stúpnu skoro o percento, viac nových pracovných miest - vyššia produktivita práce a premiestňovanie pracovných síl zníži v niektorých sektoroch zamestnanosť. Celková zamestnanosť únie však stúpne asi o 600-tisíc pracovných miest. Spotrebitelia budú profitovať z nárastu miezd v priemere o štyri desatiny percenta. Podnikateľom sa otvoria dvere k medzinárodnej expanzii. Približne o percento sa zvýši návratnosť kapitálu, intenzívnejší obchod so službami - väčší sortiment poskytovaných služieb, vyššia konkurencia. Odhaduje sa napríklad nárast cezhraničného obchodu špecializovaných služieb - právne, účtovné, ekonomicko-poradenské - skoro o desatinu. Zdroj: Analýza spoločnosti Copenhegen Economics, Dánsko