Slováci nie sú až takí pesimisti, ako sa niekedy tvrdí. Podľa prieskumu SME pred otvorením zimnej olympiády v Turíne verili, že Slovensko konečne získa medailu, rovnako ako dôverovali v schopnosti našich hokejistov. A niečo navyše: takmer dve tretiny Slovákov túžia, aby krajina usporiadala zimnú olympiádu. Nič nové: drží ich apetít. Výsledky prieskumu, ktorý od 24. do 31. januára na vzorke 1154 respondentov pre SME uskutočnila agentúra MVK, len potvrdzujú to, čo naznačila obdobná sonda už v lete 1998, keď s kandidatúrou Popradu-Tatier na olympiádu 2006 súhlasilo bez výhrad 54 percent a s výhradami 19 percent respondentov. Výsledky vtedy niektorí spochybňovali. Zdá sa, že neprávom.
Mimochodom, na jeseň 1997 prebehlo v tatranskom regióne aj tzv. všeľudované hlasovanie, v ktorom ,,za" bolo 97 percent hlasujúcich (účasť: vyše 64 percent oprávnených voličov).
"Myslím si, že kandidatúra bola neuvážená. Aj ekonomicky," citoval denník Šport výrok ministra financií Ivana Mikloša o tatranskom pokuse uchádzať sa o práve prebiehajúcu olympiádu, ktorý odznel v deň jej otvorenia priamo v Turíne.
Výroky politikov majú politický podtext. Čo ho nemá, sú výsledky prieskumov. Slováci skrátka veria, že by sme vedeli zorganizovať olympiádu. Aj to, že máme na to podmienky. Veria tomu aspoň tak, ako pred deviatimi rokmi. Napriek prírodnej katastrofe, ktorá Tatry medzičasom postihla. Čo môže byť nepriamy dôkaz aj o tom, že začínajú veriť rozbehu slovenskej ekonomiky.
Tatry sa trikrát chceli uchádzať o olympiádu (1984, 2002 a 2006) a najväčšiu šancu na jej získanie mali paradoxne vtedy, keď nepodali kandidatúru. Ešte za starého režimu. Nepodali ju, lebo nesmeli. Neodsúhlasilo to politbyro KSČ. Kandidátska prihláška Tatier na ZOH 1984 podpísaná vtedajším tatranským predsedom MsNV je len múzejným exponátom.
Vtedy mali Tatry olympiádu viac-menej sľúbenú, po letnej v Moskve sa akosi automaticky rátalo, že zimná 1984 sa uskutoční na Východe. Jej pridelenie Sarajevu to len potvrdzuje.
Autor: mo
