Snoubording má svojich priaznivcov i odporcov, napriek všetkému však jeho popularita narastá. Za posledných pár rokov sa stal rešpektovaným a finančne dobre podporovaným športom. Mnohí mu dokonca prorokujú, že časom zatlačí klasické zjazdové lyžovanie do ústrania. FOTO - ČTK/AP
So snoubordingom sa na Slovensku doteraz spájalo predovšetkým meno Jany Šeďovej, ktorá urobila pre popularitu tohto mladého športu veľa. Na medzinárodných svahoch sa objavovali aj Roman Staník či Juraj Ligda, ktorý je dokonca držiteľom bronzu z juniorských majstrovstiev sveta. Pred pár dňami nás na svetovom šampionáte juniorov v Južnej Kórei reprezentovala štvorica mladých jazdcov, ktorí v snoubordkrose skončili v strede štartového poľa.
Pravda je však taká, že zázemie je u nás minimálne. Systematicky sa pracuje v zopár kluboch v Bratislave, Košiciach a Podbrezovej, kde majú podporu najmä deti.
"Základným problémom je slabá propagácia. Je to ako začarovaný kruh. Pre nedostatok peňazí sa organizuje minimum pretekov, ktoré by deťom na svahoch dodali motiváciu zaujímať sa o snoubording vážnejšie. Vytvoril by sa dopyt, ktorý by mohol v jednotlivých regiónoch viesť ku vzniku klubov. Dianie okolo snoubordingu majú na svojich pleciach predovšetkým dobrovoľníci, a tí na všetko nemôžu stačiť," vysvetľuje Martin Pach, hlavný metodik Slovenskej snoubordovej asociácie.
Podľa neho treba do budúcnosti zabezpečiť financie, platených funkcionárov, podporiť zakladanie klubov, vytvoriť tréningové centrum mládeže, reprezentáciu s trénerom. "Je to celá štruktúra, systém, ktorý nám chýba. Dúfame, že striebro Radoslava Žideka bude rozbuškou k väčšej popularite a hlavne podpore športového snoubordingu u nás."
Patová zväzová situácia
Podobne ako vo svete, aj u nás pôsobia dve strešné organizácie. Keďže snoubording patrí pod Medzinárodnú lyžiarsku federáciu (FIS), vytvorila sa aj na našom lyžiarskom zväze sekcia snoubordingu, ktorá je oficiálnym zástupcom smerom navonok. Organizuje medzinárodné FIS preteky v snoubordkrose a tento rok pripravila vo Vrátnej aj premiérový Európsky pohár v paralelnom obrovskom slalome.
Lenže s oveľa väčšou základňou pracuje nezávislá Slovenská snoubordová asociácia. Tá vznikla v roku 1990 a pod svojím patronátom má seriál Slovenského pohára (alpské disciplíny aj voľný štýl). Tam dostávajú príležitosť aj deti, základňa pre budúcnosť.
"Jediným riešením je spojiť sa. Chceme sa dohodnúť, zatiaľ pracujeme na tom, aby sme aspoň voči inštitúciám či médiám vystupovali spolu," hovorí Pach.
Snoubordisti nie sú feťáci
V čase, keď si snoubording len budoval rešpektovanú pozíciu medzi športmi, urobil mu medvediu službu Kanaďan Ross Rebagliati. V Nagane sa v obrovskom slalome stal vôbec prvým snoubordistom s olympijským zlatom, no o tri dni v jeho dopingovej vzorke našli stopy marihuany. Medailu mu najprv zobrali a potom vrátili. Kanadská námietka, že látka nebola exaktne uvedená na zozname zakázaných, bola uznaná. Škandál len podporil vtedy všeobecnú predstavu o tom, že snoubordisti majú priveľmi ľahkovážny prístup aj k profesionálnemu športu.
Medzi najmladšie disciplíny patrí snoubordkros a v programe olympiády je po prvý raz. FOTO - ČTK/AP
"Boli, sú a ešte určite aj budú takí. Lenže športový snoubording je dnes rešpektovaný, finančne podporovaný a populárny šport. Len u nás sa stále vníma ako okrajová zábava mladých. To je povrchný názor. Je pravda, že mnohí dávajú imidžu prednosť pred kvalitným výkonom, no my sa snažíme pracovať s mladými pretekármi tak, aby sa to zmenilo," dodal Martin Pach zo Slovenskej snoubordovej asociácie. (slo)
Z histórie
História snoubordingu hovorí o tom, že po prvý raz sa jazdci na jednej doske objavili na svahoch v USA už v roku 1960. V 80. rokoch sa už o snoubordingu začalo hovoriť ako o riadnej novej športovej disciplíne. V roku 1990 vznikla medzinárodná snoubordingová federácia, no pod ťarchou ďalšieho vývoja stratila svoj vplyv. O štyri roky neskôr totiž vstúpila do hry finančne aj lobisticky silná medzinárodná lyžiarska federácia (FIS). Tá zahrnula snoubording do svojej štruktúry a podarilo sa jej ho presadiť do programu olympijských hier. V programe hier sa snoubording po prvý raz objavil v japonskom Nagane v roku 1998. Súťažilo sa v obrovskom slalome a na U-rampe. V Salt Lake Sity 2002 sa jazdil paralelný obrovský slalom a U-rampa, v Turíne pribudol snoubordkros.
1966 - začala sa sériová výroba. 1983 - v USA sa konal prvý svetový šampionát. 1987 - konajú sa prvé štyri kolá Svetového pohára. 1998 - premiéra snoubordingu na olympijských hrách v Nagane. 2006 - premiéra snoubordkrosu na olympiáde v Turíne. Disciplíny
Alpské disciplíny
Snoubordkros - je najmladšou snoubordovou disciplínou, ktorá si získava veľkú popularitu. Jazdí sa na trati, na ktorej je viac skokových prekážok a klopených zákrut. Jej povolená dĺžka je od 500 do 900 m, minimálna šírka 40 m. Bojuje sa vo štvoriciach, niekedy aj v šesticiach vyraďovacím spôsobom. Zaujímavosťou je, že sa táto disciplína prakticky nedá trénovať, lebo vo svete je minimum stredísk, kde je postavená stabilná snoubordkrosová trať. Jej príprava je totiž náročná, vyžaduje si množstvo snehu na vytvorenie prekážok. Je súčasťou olympijského programu.
Paralelný obrovský slalom - dvojice bojujú medzi sebou na dvoch identických, vedľa seba postavených tratiach. Pretekári sú po kvalifikácii nasadení do vyraďovacích kôl. V jednom sa jazdí dvakrát, vždy na opačnej trati. Postupuje pretekár s lepším súčtom časov. Je súčasťou olympijského programu.
Slalom a obrovský slalom - princíp oboch disciplín je podobný ako v zjazdovom lyžovaní. Víťazí pretekár s najlepším časom. Najmä obrovský slalom sa jazdí stále menej, často ho nahrádza populárnejší paralelný obrovský slalom, lebo je divácky prehľadnejší.
Voľný štýl (freestyle)
U-rampa - súťaží sa v upravenom snehovom "koryte", kde sa pretekár pohybuje z jednej strany na druhú. Na hranách U-rampy predvádza rôzne akrobatické prvky, hodnotí sa obtiažnosť a predvedenie. Je súčasťou olympijského programu. Big air - na mostíku, ktorý je vytvorený priamo na svahu, pretekári predvádzajú skoky s rotáciami a inými akrobatickými prvkami. Hodnotí sa obtiažnosť a predvedenie. Jibbing - jazda dolu svahom s čo najlepším využitím rôznych prekážok (zábradlia, rovné alebo lomené debny) po trati. Slope style - kombinácia jibbingu, menších skokov, prípadne U-rampy. Voľné jazdenie (freeride) Pretekári, ktorí sa voľnému jazdeniu venujú, môžu využívať skúsenosti zo všetkých disciplín snoubordingu. Podstatou je, že sa jazdí v neupravenom náročnom horskom teréne. Aj táto disciplína však má svoje súťaže.
Autor: slo, rh
