Včera mi prišiel e-mail. Podobné väčšinou mažem, ale tento... Neviem zabudnúť na moje každoranné behanie v Sade Janka Kráľa, na prechádzky so synom, na prvú nesmelú in-line prechádzku. A ten sad by už nemal byť? Asi aj preto som sa rozhodol túto výzvu dať aj sem.

Podporte petíciu proti výrubu stromov pri Sade J. Kráľa!

My, dolupodpísaní občania, vyjadrujeme znepokojenie proti postupu magistrátu hl. mesta, ktorý znovu predkladá návrh na predaj pozemkov so zeleňou medzi Einsteinovou a Sadom J. Kráľa (firme IPD).

Poslanci mestského zastupiteľstva v novembri 2005 predaj neodsúhlasili, preto žiadame vysvetlenie, prečo sa nezmenený návrh na predaj opätovne predkladá, pretože takýto postup vyvoláva pochybnosti o zodpovednom hospodárení magistrátu s majetkom mesta.

Žiadame, aby sa na tomto území zachovali jestvujúce stromy, zastavil sa plánovaný výrub a neuvážená výstavba výškového hotela, polyfunkčného domu a 8-podlažného garážového domu v tesnej blízkosti Sadu J. Kráľa. Dreviny, ktorých výrub sa plánuje, sú v dobrom zdravotnom stave, rastú na svojom pôvodnom miestei a sú svojím vzrastom ojedinelé v Bratislave. Plánovanou výstavbou by sa všetky stromy zlikvidovali. Stavby navyše ohrozia najstarší park v Európe - Sad J. Kráľa, ktorý má tento rok 230 rokov. Toto územie sa má vyhlásiť za chránené územie z hľadiska ochrany prírody. Odmietame na ňom umiestniť uvedené stavby. Žiadame ho upraviť a sprístupniť pre širokú verejnosť ako plochy parkovej zelene, napojiť na jestvujúce pešie lávky a bicyklové trasy.

Na doplnenie pre neznalých: Sad Janka Kráľa je najstarší verejný park v strednej Európe. Nachádza sa v bratislavskej Petržalke medzi Starým mostom a Novým mostom.

Sad Janka Kráľa bol založený v rokoch 1774 - 1776 s myšlienkou vytvoriť prvý park pre širokú verejnosť. Park vznikol na pravom brehu Dunaja na ploche lužného lesa. Vplyvom barokového klasicizmu sa vytvorila osemramenná hviezdica priesekov, pozdĺž ktorých sa neskôr vysadili stromoradia. Podľa usporiadania chodníkov park pomenovali Sternallee (Hviezdicová aleja). Jednotlivé aleje dostali pomenovanie podľa druhu stromov - jelšová, topoľová, javorová, vŕbová, jaseňová, brestová. Park bol upravovaný postupne, jeho dnešná podoba je z roku 1839. V 70. rokoch 20. storočia prešiel park veľkou rekonštrukciou. Odstránili sa divorastúce kroviny, čím sa vizuálne park otvoril a vynikli mohutné stromy tvoriace kostru parku. Pre súčasný obraz parku sú charakteristické "veľkopriestorové prírodné interiéry". Mohutné vzácne stromy a etážové kroviny dopĺňa drobná architektúra. Typickým prvkom sú oddelené malé priestory kruhovitého tvaru ozdobené prvkami zverokruhu. Tento prvok vytvára dôverné prostredie ponúkajúce sa k oddychu a rozhovorom. Kruhy sú doplnené aj výsadbou letničiek.

Autor: JÁN HUDCOVIČ