"Načo to nosíš domov, kto to bude piť?"
Manžel s tým, našťastie, prestal, syn sa piť nenaučil a mne samej nechutí.
"Hovoril som, že nechcem, nanútili mi to, vraj sa urazia, keď si nezoberiem!"
Pamätám sa, že takto vyplácali aj môjho muža. Nejaký ten štamperlík, pri práci a keď boli spokojní, aj fľašku domov.
"Na, zober žene!"
Neviem, ako to mysleli. Mám si vypiť, alebo to mám v obchode zameniť za chlieb?
Hnevala som sa na neho aj na ľudí, čo takto oceňovali jeho prácu! Keďže bol šikovný majster, aj si dosť "zarobil".
Toto vyplácanie v naturáliách nám vždy iba skomplikovalo život!
Máme suseda, ktorý si rád cez víkend vypije. Príde na chalupu a ako on hovorieva, "zaháji pitný režim". Záhrady máme vedľa seba, tak si vidíme skoro až do hrncov.
Raz mi napadla "múdra " myšlienka, zbavím sa pre nás nepotrebných fliaš alkoholu a ešte utužím aj susedské vzťahy.
"Feri, poď sem - zakričala som cez plot - tu máš, ja neviem, čo s tým, a tebe dobre padne!" Očividne sa potešil a za chvíľu už mal v záhrade aj "kamarátov". Asi im naozaj dobre padlo, lebo som ich potom musela počúvať celú noc.
Ráno už stál Feri pri plote a teraz kričal on na mňa. Podával mi plný košík jabĺk a hovoril niečo o barterovom obchode. Videla som, že mu nie je najlepšie, a tak z "dobrého srdca" som mu podala ešte jednu fľašku.
Za ten víkend sme takto obchodovali ešte niekoľkokrát. Nikdy mi nechcel zostať dlžný, a tak mi k plotu nosil to, čo mal v záhradke - zeleninu, ovocie a vždy si pochvaľoval, že takto má vyzerať správny barterový obchod.
Mrzieť ma to začalo, až keď prišla jeho žena a ja som cez plot počula, čo si ona myslí o takejto naturálnej výmene a o takých ľuďoch, čo "človeka ožerú, aj keď vidia, aký je".
Vtedy som si spomenula na naše staré zlé časy a bolo mi jej úprimne ľúto. Akoby som zabudla, aká bezmocná som bola ja voči takým dobrákom, čo v dobrom úmysle dávali fľašky môjmu, od alkoholu závislému mužovi! Mrzí ma to doteraz, a preto by som chcela poprosiť všetkých, ktorí s dobrým úmyslom chcú zaplatiť fľašou. Nech si dobre rozmyslia, komu ju dávajú!
schwandtnerova.blog.sme.sk
Autor: Ľudmila Schwandtnerová
