osti s drogou.

V januári tohto roku to trochu prehnal. Čerstvo vysušené konope priniesol kamarát, ktorý ho vypestoval v záhrade. „Po prvom večere som sa dusil, štípalo ma to v hrdle.“

Napriek tomu nasledovali ďalšie degustácie, trávy bolo dosť. „Povedali sme si, že vyfajčíme to, čo máme, a skončíme,“ hovorí Adrián. Nestalo sa. Keď sa domáca zásoba minula, marihuanu si kúpili. „Nefajčili sme veľa, jedna dávka nám vydržala aj na päť-šesť večerov.“

Adrián fajčil mesiac a účinky nenechali na seba čakať. „Na začiatku som si to pochvaľoval. Človek príde na úplne iné myšlienky. Dokonca som písal básne. Účinkovalo to inak ako alkohol. Ráno ma nebolela hlava, ani mi nebolo zle,“ spomína. „Lenže zrazu som zistil, že na prednáškach sa neviem sústrediť. Nemohol som si spomenúť na telefónne čísla kamarátov. Podobne to bolo s menami, a hrôza ma chytala, keď som si nespomenul na niektoré vzorce. Keď som mal skúšky, nefajčil som, no učilo sa mi oveľa ťažšie ako predtým,“ spomína Adrián. S fajčením marihuany pre istotu prestal. (hr)

Viac v rubrike TÉMA