FOTO - TASR
ŠTRASBURG - Slovenským kaderníkom, maliarom či architektom sa v budúcnosti bude podnikať v ostatných členských štátoch Európskej únie o niečo ľahšie.
Európsky parlament včera v kľúčovom prvom čítaní totiž schválil kontroverznú smernicu o liberalizácii služieb. Kompromis, ktorý získal štyristo hlasov poslancov zo šesťsto, však podľa názorov niektorých expertov prináša iba polovičaté uvolnenie trhu so službami. Európska komisia si pritom od úplnej liberalizácie sľubovala vznik 600-tisíc nových pracovných miest.
Schválený text je oproti pôvodnému návrhu značne okresaný. Ukladá členským štátom povinnosť odstrániť zostávajúce prekážky, ktoré bránia cudzím živnostníkom v ich podnikaní, zakazuje ich diskrimináciu a nerovné zachádzanie. To napríklad znamená, že už nebudú musieť predkladať originál živnostenského povolenia, ale len kópiu. Zároveň už slovenským živnostníkom nezaručuje, že budú môcť napríklad v Rakúsku ponúkať svoje služby a riadiť sa tam podľa svojich domácich pravidiel a noriem. Naopak, podľa socialistickej poslankyne Evelyene Gebhardtovej bude ďalej platiť princíp hostiteľskej krajiny.
"Pôvodná verzia komisie bola príliš neoliberálna. Vďaka zmenám sa podarilo postaviť do jej centra ľudí a ich istoty a zároveň otvoriť európsky trh so službami," povedala Gebhardtová.
Formulácia je podľa kritikov natoľko vulgárna, že úrady v hostiteľskej krajine budú môcť stále klásť rôzne prekážky, a to napríklad na základe ochrany životného prostredia. "Sporné situácie sa tak budú zrejme naďalej končiť na Európskom súdnom dvore," hovorí Lucia Šestáková z českého ministerstva obchodu a priemyslu.
S výslednou podobou smernice nie sú spokojné najmä nové členské štáty a tiež niektorí starí liberálne zmýšľajúci členovia, napríklad Veľká Británia či Fínsko. "Je úspech, že smernica prešla prvým čítaním, ale zároveň je to sklamanie. Pôvodný voľnejší návrh bol pre nás oveľa výhodnejší. Mnoho prekážok však stále zostáva," povedala slovenská poslankyňa Zita Pleštinská (SDKÚ), ktorá hlasovala za, hoci jej výsledná podoba smernice nevyhovuje. Pri hlasovaní sa ukázalo, že nové členské štáty opäť nedokázali držať jednotnú líniu, hoci sa o to snažili. Napríklad Maďari boli proti, väčšina pravicových Čechov sa hlasovania zdržala.
Európska komisia teraz podľa parlamentnej verzie smernicu prepracuje a predloží členským štátom. Práve počas ďalších rokovaní chcú niektoré vlády vrátiť do smernice princíp pôvodu krajiny a tiež služby, ktoré počas rokovania parlamentu z nej vypadli, napríklad zdravotné, právne či sociálne.
Ťažké hľadanie výsledného kompromisu ilustruje ideologický rozkol v Európe. Na jednej strane stoja snahy liberalizovať trh a povzbudiť tak ekonomický rast. Na druhej strane sú obavy z lacnej konkurencie z východu, ktorá ohrozuje sociálne istoty.
Zástupcovia nových štátov sa tiež hnevajú na svojich kolegov vo frakciách, že ich nepodporili v snahe zachovať smernicu čo najliberálnejšiu. Prekážalo im, že na vyjednávanie o kompromise medzi dvoma najväčšími klubmi nezavolali nikoho z nováčikov. "To považujem za úplne škandálne a dúfam, že sa to nabudúce už nebude opakovať," povedala Pleštinská
Ako o službách hlasovali slovenskí europoslanci
ZA:
Milan Gaľa (SDKÚ)
Ján Hudacký (KDH)
Miroslav Mikolášik (KDH)
Zita Pleštinská (SDKU)
Anna Záborská (KDH)
Monika Beňová (Smer)
Miloš Koterec (Smer)
Vladimír Maňka (kandidát Smeru)
PROTI:
Peter Baco (HZDS)
Irena Belohorská (HZDS)
Edit Bauer (SMK)
Arpád Duka-Zólyomi (SMK)
ZDRŽALI SA:
-
NEPRÍTOMNÍ:
Peter Šťastný (SDKÚ)
Sergej Kozlík (HZDS)
