BRATISLAVA - Minulý rok nebol taký dramatický ako niektoré predchádzajúce - vládna koalícia udržala kurz reforiem, ktoré až na reformu zdravotníctva začali ľudia aj akceptovať, ekonomika sa vyvíjala nad očakávanie priaznivo. Také je zhrnutie súhrnnej správy o stave spoločnosti - Slovensko 2005, ktorú včera predstavil mimovládny Inštitút pre verejné otázky.
Analytici napriek tomu kritizujú "štýl vládnutia" či spôsob, ako sa štát v určitých prípadoch správa k občanom. Právnik Radoslav Procházka tvrdí, že "z právneho štátu sa v mocenskej praxi často stáva iba obťažujúca floskula", v tvorbe právnych predpisov sa zakorenila improvizácia a súdnictvo je stále "skôr jednou z výziev na ďalší pokrok ako výkladnou skriňou krajiny".
Procházka vyratúva, že, napríklad, zákon o sociálnom poistení, hoci je účinný iba od 1. januára 2004, bol novelizovaný už 17 ráz, Občiansky súdny poriadok takmer rovnako. Pritom ide o právne predpisy, ktoré sa "bezprostredne dotýkajú každodenného života takzvaného bežného občana". Vedno s "otrockým" prekladom európskeho práva to podľa neho "znemožňuje orientáciu v právnom poriadku", čo vedie k "oslabeniu princípu právnej istoty".
Ekonomicky však Slovensko napreduje, ale regionálne rozdiely sa tým nestierajú, práve naopak. Karol Morvay z M.E.S.A.10 upozorňuje, že najrýchlejšie priemerná mzda stúpa tam, kde je najvyššia, a najpomalšie, kde je najnižšia.
Povolebného ekonomického vývoja sa Morvay neobáva. Ekonomika už nie je "natoľko závislá od momentálnych politických turbulencií ako v minulosti", je voči nim viac imúnna. Politici, ktorí sa zastrájajú, že reformy zvrátia, si podľa neho "možno ani neuvedomujú, alebo aspoň nepriznávajú", koľko energie by ich to stálo.
Martin Bútora, editor správy, za najväčšie úlohy považuje zmiernenie regionálnych rozdielov, zníženie nezamestnanosti, najmä mladých a na východnom Slovensku, zásadnejšiu reformu vzdelávacieho systému. Riešiť však podľa neho bude treba aj rovnosť príležitostí či dôsledky populačného vývoja, obzvlášť starnutia populácie, "ale tak, aby sa nerozhadzovalo".
Rok 2005 v číslach
Oproti roku 2003 bolo relatívne viac občanov hrdých na to, čo Slovensko dosiahlo za obdobie svojej samostatnosti. Kým v novembri 2003 hrdosť pociťovalo 49 percent opýtaných, o dva roky nato 59 %, takže ich je ešte viac ako tých, ktorí sú opačnej mienky (37 %).
O správnosti celkového smerovania slovenskej spoločnosti je oproti koncu roka 2004 menej o 9 %, podiel kritikov, naopak, stúpol o 11 %. Optimistov je tak stále menej ako pesimistov (35 % vz. 59 %), aj keď rozdiel nie je taký veľký ako v roku 2001 či 2003.
Národná rada prijala 142 zákonov, čo je síce menej ako v roku 2004 a 2003, no až približne dve tretiny zákonov predstavujú novely, nerátajúc nepriame novelizácie.
V školskom roku 2004/2005 na verejných vysokých školách študovalo 156 561 osôb, čo je o 8,5 % viac ako v predošlom školskom roku. Ďalších 3 479 osôb študovalo na súkromných vysokých školách, čo je medziročne až o 158 % viac.
Vrážd i vlámaní bolo spáchaných najmenej od vzniku Slovenskej republiky. Aj na slovenských cestách prišlo o život relatívne najmenej osôb.
V porovnaní s rokom 2004 bolo zaregistrovaných o 7 681 trestných činov menej.
Ku koncu júla osobný počítač denne alebo takmer denne využívalo 32 % obyvateľstva, čo je o 7 viac ako v roku 2004. V domácnosti má počítač 48 % obyvateľstva, čo je taktiež o 7 viac ako v predchádzajúcom roku. Zdroj: IVO. Upravené.