Radoslav Židek (vľavo) v súboji o zlato s Američanom Wescottom. FOTO - REUTERS
Žilinský snoubordista RADOSLAV ŽIDEK spomínal medailu zo snoubordkrosu ešte pred odchodom na olympiádu. Málokto mu veril, no zverenec Jany Šeďovej to na svahoch v Bardonecchii dokázal. Vybojoval striebro, keď rýchlejší bol len Američan Seth Wescott.
Pocity?
"Super, ešte si ani neuvedomujem, čo som dosiahol. Len dúfam, že nás bude viac. Aspoň hokejisti by sa mohli pridať."
Nevyplašila vás tá prvá zbabraná kvalifikačná jazda?
"Napadal tam čerstvý sneh a nevedel som sa poriadne rozbehnúť. A navyše som robil chyby. Do štartu druhej sa však podmienky výrazne zlepšili, oteplilo sa, zmenili sme mazanie a zabralo to. Bol to už iný výkon. Hoci kvalifikovať sa deviatym miestom nebolo príliš upokojujúce. Veď mávam preteky, kde bývam v top tri. Potom mi však šťastie vo vyraďovačkách príliš neprialo, no tu to bolo naopak."
Potom ste však už šli ako snehová guľa. Vyhrali ste do finále všetko, osemfinále, štvrťfinále i semifinále. Ako ste prežívali chvíle, keď bolo jasné, že ste sa prvý raz v kariére kvalifikovali do finálovej štvorky?
"Bol som šťastný, že tam som, ale nervozita pribúdala. Uvedomoval som si, že som outsider, ale napokon z toho vzišlo striebro."
Do polovičky finále ste viedli. Nemrzí vás to?
"Znovu som dobre odštartoval, išiel naplno, ale Američan Wescott sa ma držal. Viedol som, ale cítil každý jeho pohyb. Tieň, že je za mnou a len čaká, kedy urobím chybu. Číhal, kedy by sa tam mohol strčiť, a aj sa tam šikovne strčil. Tú maličkú chybičku som predsa len urobil. Trať bola mäkká a on si viditeľne počkal, kedy spomalím. Za to môžu skúsenosti. Je to jeden z jazdcov, ktorí súťažia už dlho, ja som do toho len vhupol. ‚Sveťáky' jazdím len tretí rok."
Napriek tomu zlato bolo blízko?
"Skúšal som ho doťahovať, ale už videl, že to nepôjde. Len čo som preťal cieľovú pásku, v momente som sa s tým zmieril. Nebol však veľký rozdiel. Možno pol metra."
Stihli ste si v cieli so súpermi čo-to povedať?
"Už sme nič neriešili. Len oslavovali."
Čo bolo kľúčom k vášmu striebru?
"Štarty. Vychádzali mi od začiatku. To bol základ môjho úspechu."
Čo druhé miesto pre vás znamená?
"Zadosťučinenie. Bol som síce vo ‚sveťákoch' už dva razy piaty, ale táto sezóna bola nešťastná. Mal som dve zranenia a musel vynechať dvoje pretekov. Som fakt rád, že mi to zhodou okolností vyšlo práve na olympiáde. Možno je to aj o talente. Človek musí byť vyjazdený a mať trochu skúseností, aby sa mu niečo také podarilo."
Čo na to vaša priateľka?
"Pozerala to len pred televíznou obrazovku. Rovnako ako rodičia. Mali sem dôjsť, ale boli s tým nejaké problémy, a tak z toho vzišlo. Už mi stihli gratulovať. Len čo som zišiel do cieľa."
Autor: RASTISLAV HRÍBIK, Bardonecchia
