Politici to vtedy vnímali ako ďalšie plus Sovietskeho zväzu v nevyhlásenej kozmickej súťaži so Spojenými štátmi. V júni 1963 sa stala bývalá tkáčka Valentina Tereškovová prvou ženou, ktorá videla Zem z obežnej dráhy a pre obyčajných smrteľníkov po celom svete sa stala naraz najpopulárnejšou ženou sveta. Dnes táto vitálna dáma oslávi šesťdesiate piate narodeniny a i v tomto veku, ako hovorí, stále pracuje a nesťažuje sa.

Legendárny let sovietskej kozmonautky vtedy zavŕšil triumf sovietskej kozmonautiky po lete prvého človeka, Jurija Gagarina do vesmíru v apríli 1961. Predcházal ďalšiemu míľniku dobývania kozmu, ktorým bolo pristátie prvých ľudí – Američanov Neila Armstronga a Edwina Aldrina z lode Apollo 11 – na Mesiaci v júli 1969. Ďalšou ženou, ktorá dobyla vesmír, sa stala až o 19 rokov neskôr tiež Sovietka Svetlana Savická a až 20 rokov po Tereškovovej sa na obežnú dráhu okolo Zeme dostala prvá Američanka Sally Rideová.

Do vesmíru sa Tereškovová vzniesla 16. júna 1963 na palube lode Vostok-6. Za 71 hodín letu Čajka (volací kód Tereškovovej) obletel viac ako štyri tony vážiaci modul štyridsaťosemkrát zemeguľu vo vzdialenosti 181 až 231 kilometrov. Počas letu sa na päť kilometrov priblížila k Vostoku-5 s Valerijom Bykovským. Po troch dňoch Tereškovová opäť pristála na Zemi.

Prvá kozmonautka teraz pracuje v Stredisku prípravy kozmonautov a vedie Ruské centrum pre medzinárodnú vedeckú a kultúrnu spoluprácu pri ruskej vláde, ktorá organizuje prácu ruských domov vedy a kultúry vo svete. Na otázky, ako sa zmenil jej život po revolučných udalostiach začiatkom 90. rokov, odpovedá, že „jednoducho pracuje a nesťažuje sa“. A či by sa opäť vydala na výlet ku hviezdam? Jednoznačne odpovedá, že samozrejme a rada. Dodnes na vesmírny výlet nedá dopustiť a s dojatím spomína na svojich slávnych kolegov Jurija Gagarina a na otca sovietskej kozmonautiky Sergeja Koroljova.

Valentina Vladimirovna Tereškovová-Nikolajevová sa narodila v rodine traktoristu a krajčírky v dedine Maslennikovo v Jaroslavľskej oblasti. Po základnej škole pracovala v závode na výrobu pneumatík a od roku 1955 pracovala päť rokov ako tkáčka v textilnom kombináte v Jaroslavli.

V 25 rokoch vstúpila po niekoľkoročnom členstve v Komsomole do komunistickej strany a zostala v nej až do roku 1991.

Pretože sa amatérsky venovala parašutizmu, prijali ju v roku 1960 do oddielu kozmonautov, čím sa odštartovala raketová kariéra budúcej slávnej kozmonautky. Na svoj historický let sa začala pripravovať v marci 1962 a po ňom krátko pôsobila ako inštruktorka v Stredisku Jurija Gagarina na výcvik kozmonautov.

O tom, prečo z piatich kandidátok vybrali práve ju, sa dodnes vedú špekulácie. Okrem názorov, že za všetkým bol jej robotnícky pôvod a stranícka príslušnosť, sa objavili i správy, že rozhodujúca bola jej známosť s pilotom Andrijanom Nikolajevom (kozmická trojka), ktorého si neskôr vzala za muža.

Odborníkov zaujímalo, či sa nejak prejaví u ich dieťaťa skutočnosť, že obaja rodičia cestovali do vesmíru. Dcéra Jelena sa narodila úplne zdravá, ale mnoho dní a hodín musela stráviť na klinikách kvôli pozorovaniu. Svadba sa odohrala v novembri 1963 pod patronátom vtedajšieho šéfa Sovietskeho zväzu Nikitu Chruščova. Nechýbal záujem komunistických médií.

Manželstvo sa neskôr rozpadlo a Tereškovová sa vydala za riaditeľa Ústredného výboru traumatológie a ortopédie Julija Šapošnikova.

V polovici 60. rokov vstúpila Tereškovová do politiky. Od roku 1966 až do konca 80. rokov bola poslankyňou Najvyššieho sovietu ZSSR, pričom viedla Výbor sovietskych žien. Stihla dokončiť štúdiá na Vojenskej leteckej technickej akadémii a zastávala mnoho ďalších funkcií. Koncom 80. rokov sa stala predsedníčkou prezídia Zväzu sovietskych spoločností pre priateľstvo a kultúrne styky so zahraničím.

Generálmajor letectva Tereškovová dostala mnoho vyznamenaní – od kontroverzného Leninovho rádu cez hrdinu Sovietskeho zväzu až po Zlatú mierovú medailu OSN. Je autorkou knihy Vesmír – široký oceán a napísala libreto k Boldyrevovej opere Alfa a omega. Jej meno nesie aj kráter na odvrátenej strane Mesiaca.

Autor: DAVID PREISLER, čtk