DUBLIN – Umelé prerušenie tehotenstva je citlivou témou kdekoľvek na svete. V európskej bašte katolicizmu Írsku to platí zvlášť. Interrupcie sú témou dnešného referenda. Íri však nerozhodujú, či ich povoliť alebo nie. Povedia len, či možno interrupciu povoliť v prípade, keď je ohrozené zdravie matky.

Írsko sa v posledných rokoch liberalizuje: rozvod povolili už v roku 1995, antikoncepcia je voľne prístupná a ubudol počet veriacich na nedeľných omšiach. Verejné funkcie však ostávajú prevažne obsadené mužmi.

Nič sa nemení ani v otázke interrupcií. Za posledných dvadsať rokov o nich Íri hlasovali štyrikrát. Zákrok ostáva protiprávny. Interrupcia nie je povolená ani v prípade incestu, znásilnenia či porušeného plodu. Ani v poradí piate referendum nebude rozhodovať o legálnosti umelých potratov. Íri sa rozhodujú, či má život a zdravie matky prednosť pred existenciou plodu, alebo sú tieto dve hodnoty rovnocenné.

V roku 1861 umelý potrat zaradili do právneho poriadku ako trestný čin. Drvivá väčšina Írov tento názor potvrdila v referendách v rokoch 1983 a 1986.

Najnovší spor vzbĺkol na základe prípadu X v roku 1992. Štrnásťročná dievčina, ktorá otehotnela po znásilnení priateľom svojho otca, chcela odísť na interrupciu do Británie. Za týmto účelom tam cestuje okolo 7000 Írok ročne. Súd jej to zakázal. Vláda toto rozhodnutie uvítala, Najvyšší súd ho však zrušil. Školáčka totiž pohrozila samovraždou. Z prípadu X sa zrodila ústavnoprávna dilema.

V roku 1993 chcela vtedajšia vláda ženám povoliť prerušenie tehotenstva v prípade, ak lekár označí ich život za ohrozený. Navrhovanú zmenu zákona však 67 percent voličov v referende odmietlo.

Britské interrupčné kliniky a tajné babice tak ďalej v pokoji zarábajú a írski katolíci s požehnaním občana presadzujú protiprávnosť interrupcie. Absolútny zákaz umelého prerušenia tehotenstva sa však naštrbil a Írsko sa rozdelilo na dva tábory.

Dnes sa to môže prejaviť v referende o návrhu zákona premiéra Bertieho Aherna. Ten povoľuje interrupciu v prípade, že „je nevyhnutné zabrániť skutočnému a podstatnému ohrozeniu života ženy, dané riziko nesmie mať nič spoločné so samopoškodzovaním.“ Prípad X tak ani v prípade úspechu referenda nebude súčasťou zákona. Hrozba samovraždy ani naďalej nemá byť zákonným dôvodom na interrupciu. Argumentom pre výnimku môžu byť výhradne lekárske, a nie psychiatrické dôvody.

Podľa prieskumov uverejnených agentúrou Reuters interrupčnú výnimku podporí 40 percent občanov. Pozorovatelia preto nevedeli s istotou povedať, či bude úspešné. A to aj napriek tomu, že ho podporila vláda a za zmenu sa tentoraz vyslovila aj katolícka cirkev. (zo, čtk)