Štatistiky hovoria, že do kín chodí menej divákov, festival Berlinale to však ešte výrazne nepocítil. Jeho návštevníci mohli zájsť nielen na filmové premietania, ale aj vidieť tradičný európsky filmový trh, kde sa prvý raz prezentovala aj slovenská kinematografia. FOTO - REUTERS |
Súčasťou medzinárodného filmového festivalu v Berlíne je už tradične aj Európsky filmový trh. Prvý raz máme na ňom zastúpenie aj my, a to ako jedna z krajín spoločného stánku Central European Cinema. V stánku nájdu informácie všetci, čo sa zaujímajú o dianie v kinematografii a audiovízii Slovenska, Česka, Maďarska, Poľska a Slovinska. Veľkú prezentáciu svojich dokončených i pripravovaných projektov tam už mala spoločnosť Trigon Production.
Na trhu sa neprezentujú len spoločnosti (250) a filmy (650), k dispozícii sú i rôzne predbežné štatistické údaje za rok 2005 od dvoch inštitúcií - Európskeho audiovizuálneho observatória a MEDIA Sales. Z nich vyplýva, že zatiaľ čo v roku 2004 stúpla návštevnosť v deviatich zo 14 západoeurópskych krajín (spolu prišla v roku 2004 v 25 krajinách EÚ do kín miliarda divákov), rok 2005 znamenal všeobecný pokles. Najväčší zaznamenali filmy z top 10, kde sa pokles návštevnosti pohybuje až okolo 22 percent. Chýbali totiž veľké divácke hity.
A ako teda vyzerá prvý odhad návštevnosti za rok 2005? Najväčší pokles zaznamenalo Slovensko (24,1 percenta). Nad európskym priemerom (11 percent v porovnaní s rokom 2004) sú ešte Česká republika (21,3), Nemecko (18,8), Španielsko (12,5), Švajčiarsko (12,2) a Holandsko (11,2). Naopak najnižší pokles návštevnosti zaznamenali vo Veľkej Británii (3,8), Írsku (5,0), Turecku (5,9) a Taliansku (7,5).
Pokles nie je taký veľký tam, kde je silná domáca produkcia. "V siedmich krajinách dokonca zaznamenali významný nárast návštevnosti domácich filmov," hovorí Susan Newman-Baudais z Európskeho audiovizuálneho observatória. "Napríklad vo Veľkej Británii z 23,4 na 34 percent." V menších krajinách to však neplatí. Napríklad Česká republika má podiel domácej produkcie na návštevnosti 24,4 percenta (viac majú len Francúzsko, Dánsko a Veľká Británia a Taliansko - u nás je to okolo dvoch percent).
Ako hlavné dôvody sa uvádzajú nástup DVD, nový spôsob využívania voľného času (internet, počítačové hry), pirátstvo a skrátenie času medzi uvedením filmu v kinách a na DVD. Slovensko môže len dúfať, že prílev nových domácich filmov priláka divákov späť do kín. Ak bude ešte do akých, lebo vlani ich bolo už len 231.
Pozitívna správa je, že Slovenský filmový ústav sa stal práve novým členom medzinárodnej organizácie European Film Promotion, ktorá je zameraná na prezentáciu národných kinematografií a audiovizuálneho prostredia členských krajín v zahraničí.
MIRO ULMAN, Berlín
(Autor je pracovníkom SFÚ)