Izrael a Palestínčania sa už veľmi dlho nevedia vytrhnúť z cyklu násilia. Čo je podľa vás tým prvým krokom, ktorý treba urobiť?
„Jediné východisko je obnoviť politický dialóg, uplatniť rezolúcie OSN, skončiť okupáciu a umožniť Palestínčanom vytvoriť nezávislý štát. Izrael musí rešpektovať závery Mitchellovej správy. Obávam sa, že v dnešných podmienkach to nie je možné. Izraelský premiér Ariel Šaron nemá žiadny politický plán, má len bezpečnostný a vojenský program. Izraelský ľud ho zvolil, aby mu zaistil bezpečnosť - ale nedokázal to. Je možné, že Šaron onedlho už nebude môcť vládnuť. To by bolo dobré z hľadiska odštartovania procesu na dosiahnutie mierového riešenia.“
Myslíte si teda, že situáciu by vyriešila zmena vlády v Izraeli. Izrael si zasa myslí, že všetko by sa zmenilo odchodom palestínskeho prezidenta Jásira Arafata…
„Stavím sa, že Arafat a jeho inštitúcia ostane, ale Šaron a jeho vláda skončí. Do niekoľkých mesiacov vznikne nová izraelská vláda. Veľká časť izraelskej spoločnosti je sklamaná, nervózni sú aj Európania, arabský svet a Izrael môže dostať do úzkych i americkú politiku v regióne.“
Predpokladajme, že máte pravdu a o niekoľko mesiacov vypíšu v Izraeli voľby. Násilie sa vtedy zastaví?
„Áno, keď vznikne vláda, ktorá bude rešpektovať rozhodnutia OSN, dokončí odchod z okupovaných území a zaručí plnenie všetkých dohôd s palestínskou autonómiou. Potom nebude dôvod bojovať ďalej. Keď sa Izrael stiahne za hranice pred rokom 1967, my urobíme oveľa väčšie kroky v záujme mieru.“
Toto je cieľ, ale čím začať? Spomínali ste správu Mitchellovej komisie, postupnosť krokov ako dosiahnuť prímerie. Pokus nastoliť ho už aspoň tucetkrát zlyhal, odkedy správu pred rokom prijali. Čo teda má byť ten najťažší prvý krok?
„V tom celom je veľmi málo logiky. Mitchellova správa je mechanizmus, ako obnoviť mier a vrátiť sa k procesu z Osla. Predtým sme tu mali Oslo, mechanizmus, ako realizovať princíp územie za mier. Teraz hľadáme ďalší mechanizmus, ktorý uvedie do praxe Mitchella. Takto to môže pokračovať tisíc rokov. Tu musí zasiahnuť medzinárodná autorita.“
V súčasnosti sa veľa hovorí o návrhoch saudskoarabského princa. Prijmú ich arabské krajiny na summite Ligy arabských štátov v Bejrúte za svoju spoločnú iniciatívu? Myslíte si, že Jásir Arafat, ktorý je obkľúčený vo svojom sídle v Ramalláhu, pôjde do Bejrútu?
„Arafat do Bejrútu pôjde. Arabské štáty majú v úmysle prijať takúto iniciatívu. Nie som si však istý, či budú na nej trvať, keď tá druhá strana, adresát posolstva, ju odmietne. Malo by byť ďalej jasné, ako budú reagovať USA a či bude mať medzinárodné spoločenstvo vôľu nútiť Izrael, aby rešpektoval medzinárodné právo. Akú bude mať táto iniciatíva hodnotu, ak ju USA neprijmú a nevyvinú tlak na Izrael, aby ju tiež rešpektoval? To by mohlo byť kontraproduktívne.“
Ako kontraproduktívne?
„Môže to priniesť ešte viac násilia. My vlastne nepotrebujeme novú iniciatívu, my potrebujeme medzinárodnú spravodlivosť. Doposiaľ sme tu mali množstvo iniciatív, prijali sa stovky rozhodnutí OSN, mali sme Madrid, Oslo, Mitchella, Tenneta, Šarm aš šajch… Všetky odmietla jedna strana.“
Myslíte si, že intifáda zmenila pohľad na izraelsko-palestínsky konflikt?
„Nie. Všade vo svete je v médiách cítiť vplyv Izraela. Hlavný problém je, či uznáme, že existuje okupácia, alebo nie. Ak to uznáme, ľudia, ktorí pod ňou žijú, majú právo bojovať proti nej. Intifáda bola logická reakcia na okupáciu. Prečo je akcia automaticky považovaná za terorizmus, keď je obeť izraelská? Prečo sa nehovorí o následkoch a príčine okupácie? Prečo sa uznáva, len keď sa veci riešia dialógom? Ktorý okupant v histórii ustúpil dobrovoľne?“
