Sedemnásť rokov čakal nemecký biatlonista Sven Fischer na prvý individuálny titul olympijského šampióna. Keď už bol 34-ročný úradník zo Schmalkaldenu zmierený s tým, že mu zostanú len dve olympijské zlaté zo štafiet (Lillehammer 1994, Nagano 1998), prišiel utorňajší triumf v šprinte na tratiach v San Sicariu. Nór Björndalen vybuchol na strelnici, Francúzovi Poiréemu nešli lyže a sedemnásobný majster sveta začínal tušiť, že ešte nemusí byť neskoro. "Keď som vybielil všetky terče aj na stojke a ukázali mi, ako v pretekoch stojím, napadlo mi, že to môže vyjsť. Chlapče, opri sa do toho. Máš šancu, hovoril som si," povedal druhý nemecký šampión z turínskej olympiády (sobotňajšie vytrvalostné preteky vyhral jeho krajan Greis).

Sven, ktorý zásadne súťaži bez rukavíc, sa v cieli dlho zo snehu nedvíhal, ležal tam vari minútu. "Bolo mi jasné, že som na tom dobre a len čo sa zdvihnem, spustí sa okolo mňa krik. Tak som si chcel aspoň tých pár sekúnd ticha vychutnať. Ďalšie dlho nebudú," vysvetľoval so smiechom v hlúčiku nemeckých novinárov. "Je to nádherný pocit. Cítim sa ako horolezec, ktorý po mnohých nezdaroch konečne vystúpil na vrchol. Nenapadlo by mi, že to ešte môžem dokázať," priznal sa.

Fischer, ktorý začínal ako atlét (bol okresným šampiónom v behu na 4 x 50 m a neskôr prekážkarom), si toho v živote vytrpel dosť. Len čo sa v sezóne 1989 rozhodol presedlať na biatlon, poškodil si chrupavku v pravom kolene. Nasledovala operácia, musel vrátiť biatlonový výstroj a rok okrem plávania vykonávať žiaden šport. O štyri roky neskôr sa v bulharskom Borovci prvý raz tešil z titulu svetového šampióna, aby ho neskôr vyrazili z armády. Jeho meno údajne figurovalo na zozname spolupracovníkov s tajnou polícou Stasi. Do toho sa zamotali rodinné problémy, prišli ďalšie zranenia.

Sven nekapituloval. Po olympijskom zlate zo šprintu siahal už v Salt Lake City, no Björndalen bol lepší. Až si v Turíne splnil celoživotný sen. "Náš pupkatý oco je najrýchlejší," tešila sa do telefónu jeho malá dcéra Emilia-Sophie. Otec Willi, ktorý mu robí trénera imanažéra, jasal vedľa neho, zatiaľ čo v radničnej pivnici v Schmalkaldene štyri stovky hostí velebili svojho hrdinu. "Čestné občianstvo je už na ceste," cituje sport1.de starostu mesta Bernda Gellerta. (rh)