rská belehradská televízia Pink.
"Aj BBC začínalo od piky," smeje sa Ranko Markič, moderátor, riaditeľ a strihač televízie v jednom. Pred polrokom prešiel školením novinárov z Deutsche Welle.
V nízkej pivnici, do ktorej sa vysoký štyridsiatnik ledva zmestí, je amatérska strižňa a hneď vedľa štúdio, ktoré pripomína skôr malú práčovňu. "V jednom kúte pri gaučoch nakrúcame rozhovory s hosťami, srbskými i kosovskými Albáncami, a oproti pripravujeme spravodajské bloky," ukazuje Ranko na ošúpanú stenu, ktorú zakrývajú kreslené mapy sveta.
Správy o živote miestnych obyvateľov či o rozhovoroch o budúcom statuse Kosova číta jeho šestnásťročná neter, študentka zdravotnej školy Slobodanka.
"Normálne pripravujeme okolo osem hodín kombinácie publicistiky a spravodajstva, teraz, keď máme časté výpadky elektriny však len jednu hodinu," rozpráva Ranko. Raz za čas jeho rozprávanie preruší tma. Časté výpadky, elektriny riešia, podobne ako väčšina obyvateľov, vlastnými malými generátormi.
"V Giljane večer hučí celé mesto," žartuje a miestnosť osvetľuje lampou na baterky. "Diváci si aj tak nič nevšimnú, aj im sa teraz vypli televízory."
Jeho televízia spolupracuje s albánskou televíziou TV Vali a medzi jej spolupracovníkmi je aj niekoľko Rómov. Niektorí z nich prešli školením, ktoré pomohlo zorganizovať aj slovenské združenie Človek v ohrození.
"Preverujeme si informácie z oboch strán" hovorí Ranko, "priestor dávame srbskej aj albánskej strane." Keď v marci 2004 vypukli v Kosove nepokoje a kosovskí Albánci vypálili desiatky srbských kostolov, TV Zoom prispela k objektívnejšiemu spravodajstvu. "Belehradské televízie vtedy informovali, že kostol horí aj v Giljane, okamžite sme zavolali kolegom do miestnej TV Vali, aby sme zistili, že išlo o obyčajný dym a kostolu sa nič nestalo. Zavolali sme potom do Belehradu, aby túto dezinformáciu opravili," hovorí Ranko.
Autor: MIREK TÓDA, Giljan, Kosovo
