Pôvod jedného z najúspešnejších áut v histórii, chrobáka firmy Volkswagen, spájajú s jedným z najväčších zločincov v histórii Adolfom Hitlerom. Je to však pravda iba čiastočne. Führer naozaj stál pri počiatkoch projektu auta pre masy, bolo súčasťou jeho politiky cukru a biča na zabezpečenie spokojnosti nemeckých pracujúcich. Celosvetová sláva Volkswagenu sa však začala až po vojne a väčšiu zásluhu ako nacisti na nej mala britská okupačná správa.

Bol to však určite Hitler, ktorý 15. februára 1936, pred 70 rokmi, na 10. medzinárodnej výstave automobilov v Berlíne slávnostne oznámil, že skonštruovali nemecký ľudový automobil - Volkswagen.

Dlhé desaťročia po vzniku bol automobil luxusným tovarom s náročnou obsluhou a údržbou, ktorý si mohli dovoliť iba najbohatší.

Prvým malým lacným autom pre masy bol Ford T. Vyrábali ho v Spojených štátoch, a prvý raz v histórii tak robili na bežiacom páse. Úspech Fordu T podnietil úvahy o ľudovom aute aj v medzivojnovom Nemecku. S nápadom takéhoto vozidla prišlo viacero konštruktérov, žiadne sa však nedostalo do výroby.

Keď sa teda v roku 1933 nacisti chopili v Nemecku moci, existovala v krajine široká požiadavka na malé, lacné a úsporné autíčko aj pokročilé technické projekty na jeho konštrukciu. V lete 1934 poveril Ríšsky zväz nemeckého automobilového priemyslu oficiálne vývojom ľudového automobilu uznávaného konštruktéra Ferdinanda Porschea a venoval mu na tento účel 20-tisíc mariek.

Nebolo to zadarmo. Porsche musel mať hotové auto do desiatich mesiacov a kúpna cena auta nemohla prekročiť tisíc mariek. Presnejšie povedané, malo stáť 990 ríšskych mariek, túto cenu určil sám Hitler.

Ani to nebolo práve málo, priemerná štvorčlenná nemecká robotnícka rodina musela v tom čase na mesiac vystačiť asi so sto markami, auto by však určite bolo oveľa lacnejšie ako ostatné.

Na projekt sa mnohí od začiatku pozerali skepticky. Nemecké hospodárstvo bolo v pomerne biednom stave, chýbali mu suroviny aj devízy, za ktoré ich mohlo nakupovať v zahraničí a čo bolo, išlo na zbrojenie. Cenu pod tisíc mariek považovali odborníci za nereálnu. Volkswagen sa však stal pre nacistickú stranu aj samotného Hitlera politickou a prestížnou záležitosťou, a tak pochybnosti zmietli zo stola.

Auto sa stalo súčasťou Hitlerovej politiky vyjadrenej heslom Kraft durch Freude (Radosťou k sile). Organizácia rovnakého mena pripravovala v rámci nástupcu tradičných odborov, Nemeckého frontu práce, pre nemeckých pracujúcich lacné masové dovolenky a výlety. Súčasťou jej úsilia bola napríklad výstavba obrovského turistického komplexu Prora na ostrove Rujana, ktorý mal po dokončení ubytovať naraz 20-tisíc rekreantov.

Front práce sa ujal aj Volkswagenu. Od leta v roku 1938 organizoval a propagoval systém sporenia na nový automobil. Každý, kto mesačne zložil nejakú sumu, sa mal v roku 1940 stať hrdým majiteľom pravého nemeckého Volkswagenu.

Napriek masívnej kampani však sporenie prinieslo sklamanie. Pre drvivú väčšinu Nemcov bol Volkswagen stále pridrahý. Napriek tomu v máji 1938 v Hitlerovej prítomnosti položili základný kameň novej továrne Volkswagen.

Lepšie urobili tí, čo si na Volkswagen sporiť nezačali. Výroba civilnej verzie auta sa poriadne ani nerozbehla. Do konca vojny ich vyrobili len asi 600 kusov, závod totiž vyrábal spočiatku hlavne nákladné vozíky pre koncentračné tábory a postupom času sa úplne preorientoval na zbrojnú výrobu. Zároveň začal vyrábať vojenskú terénnu verziu Volkswagenu, známy Kübelwagen (Kýbľové auto) a obojživelný Volkswagen. Zamestnával väčšinou robotníkov z dobytých území nasadených na nútené práce a väzňov koncentračných táborov. Ľudia, ktorí auto splácali dopredu, o peniaze jednoducho prišli.

Svetová kariéra Volkswagenu prišla až po Hitlerovom páde. Britská okupačná správa sa snažila znovu naštartovať nemecký priemysel a objednala od fabriky 20-tisíc Volkswagenov. Čoskoro bola invázia chrobákov nezadržateľná.

Zajtra - raketoplán Buran