BENGT AHLFORS pochádza z krajiny, kde je ministerkou školstva 32-ročná bývalá miss a kde je na 5 miliónov obyvateľov 57 profesionálnych divadiel. Má šťastie, že sa vie uživiť divadlom. Tvrdí o sebe, že nie je dobrým divákom inscenácií svojich hier, pretože sa na ne díva nielen ako autor, ale aj ako režisér. Jeho Posledná cigara mala pred zopár dňami premiéru na Malej scéne Slovenského národného divadla.

V nedeľu ste si pozreli bratislavskú inscenáciu vášho textu. Ako sa vám páčila?

Je zvláštne vidieť ten istý príbeh vyrozprávaný iným spôsobom. Dôležité je, aby produkcia komunikovala s obecenstvom, čo sa stalo.

Je až natoľko rozdielna?

Produkcia bola bez škrtov asi o dvadsať minút kratšia ako tá, ktorú som režíroval v Mestskom divadle v Helsinkách. Stratila škandinávsku sentimentalitu a získala stredoeurópsky cynizmus. Moji herci boli tak navyše asi o desať až pätnásť rokov starší než tí bratislavskí.

Režírujete v duchu už počas písania hry?

Istotne. Predstavujem si, napríklad, manželov doma, snažím sa zistiť, čo robia, ale zároveň už vidím hercov na scéne a chcem im dať dobrý materiál na hranie. Keď hru dopíšem, prakticky je už polovica jej réžie hotová.

Má spojenie autora a režiséra aj nevýhody?

Ak máte priveľmi rád svoje slová. Ale herci mi veľmi pomáhajú, repliky s nimi upravujem ešte v priebehu skúšania a finálny text vydám z ruky až po premiére.

Mal by dramatik aktuálne reagovať na politickú situáciu?

V každej téme, ktorú si vyberiete, je nejaká hodnotová či morálna orientácia. Vraví sa, že politické umenie je vždy zlé a každé dobré umenie je politické. Myslím si, že je to tak.

Vaša hra Posledná cigara rieši predovšetkým otázky svedomia.

Staviam svojich hrdinov do morálne zložitých situácií, pretože tieto utvárajú konflikty a z konfliktov sa rodí tak komédia, ako aj tragédia. Každý dramatik je v zásade sadista, ktorý týra svoje postavy. Ak sedíte v hľadisku, bavíte sa na nich. Ak by ste boli v ich situácii, vôbec by vám nebolo do smiechu.

Máte predstavu, ako by mali vaše postavy správne reagovať?

Nechcem vyrábať dobré ani zlé postavy, usilujem sa, aby všetci boli rovnako sympatickí, aby sa s nimi ľudia vedeli identifikovať. Nech to, ako by mali reagovať, posúdia sami diváci.

A neviete, ako to s vašimi hrdinami dopadne po skončení hry?

Priatelia mi často hovoria, že by som mal napísať pokračovanie. Mne však stačí, ak hra pokračuje ďalej v hlavách divákov.

Bývate niekedy autobiografický?

Nie veľmi, hoci jediným materiálom drámy je život môj, tých, ktorých poznám, a tých, ktorých vidím okolo seba.

Vaša Divadelná komédia, ale, napríklad, aj hra Iluzionisti, sú témy z divadelného prostredia. Máte ho tak rád?

Myslím si, že predovšetkým publikum má rado tieto témy. Nakoniec, je to pracovné prostredie ako každé iné. Píšem o divadle, lebo ho poznám, neviem, ako to vyzerá v nejakej banke.

Vraj ste pracovali aj ako divadelný kritik.

Asi štyri roky. V tom čase som videl veľmi veľa produkcií. Pomohlo mi to v tom, že sa dnes kritikov menej bojím, menej ich nenávidím, ako niektorí herci. Chápem, že súčasťou ich práce je mať názor na to, čo robím. Môže to byť aj veľmi dôležité zamestnanie.

V našej spoločnosti v súčasnosti rezonuje konflikt medzi ekonomikou a kultúrou. Peniaze do kultúry sa chápu tak trochu ako hádzanie do čiernej diery.

Je to hlúpy konflikt, aj u nás sa niekedy stretneme s podobnými názormi. Kultúra je však dobrou investíciou. Nie je to luxus pre vyššie vrstvy. Ak investujete do knižníc, do umenia pre deti, vyplatí sa to. Budete mať zdravšiu generáciu a nebudete musieť platiť za alkoholické liečenia. V tomto som optimistický.

Je fínska spoločnosť viac uzavretá či otvorená?

Ak mám odpovedať úprimne a krátko, tak uzavretá. Moja manželka robí multikulturálne projekty s vysťahovalcami, kurzy pre školy a deti. Myslím si, že je to sociálne a politicky veľmi dôležitá práca, ale v istých kruhoch nie je umelecky vôbec cenená.

Prečo píšete komédie? Nezodpovedá dnešnej dobe viac tragédia?

Komédia je mojím materinským jazykom. Ale z komédie vyrobíte tragédiu celkom jednoducho, stačí vypustiť niekoľko replík.