Technológie sú takou súčasťou dnešného života, že väčšina ľudí by bez nich už nevedela existovať. Uvedomili si to aj organizátori berlínskeho festivalu Transmediale, ktorý sa minulý týždeň skončil. Devätnásty ročník tejto medzinárodnej akcie dostal preto nový podtitulok - z festivalu "media art" sa stala prehliadka "umenia a digitálnej kultúry".

Transmediale je dieťaťom filmového festivalu Berlinale. Z jednej z jeho programových sekcií sa stala samostatná prehliadka súčasného umenia využívajúceho nové technológie, ktorá sa vždy koná s niekoľkodňovým predstihom. Videoprojekcie preto tvoria neodmysliteľnú súčasť Transmediale. Tento rok spomedzi množstva príspevkov porota vyzdvihla dielo Andresa Ramireza Gaviriu, ktoré zaznamenáva pôsobivú premenu knihy klasika abstraktného umenia Kandinského pomocou Morseovej abecedy.

Z väčšej časti klasikom bola venovaná aj výstava Smile Machines - Usmievajúce sa stroje, ktorá trvá až do 19. marca. Francúzska kurátorka Anne Marie-Duguet vybrala 25 diel z posledných štyroch dekád, od zriedkavo videných diel renomovaných fluxusových umelcov (Filliou, Maciunas, Nam June Paik) až po súčasných klasikov (Jodi, Snow). Veľkú pozornosť pútala inštalácia Američana Paula de Marinisa. V kocke vyskladanej z kartónových škatúľ je klietka a v nej fosforeskujúci lúč na pomaly rotujúcom valci tvorí portrét jeho mŕtveho priateľa. Pomaly hasnúce kontúry tváre sú stále nanovo vykresľované, za autentického zvuku chrápania. Marinis sa tak ironicky pohral s fenoménom nesmrteľnosti.

Tradičnou súčasťou festivalov tohto typu sú aj politické presahy. Jeden z najzaujímavejších príkladov sa dal vidieť v diele Maje Blajevič Back in Black. Na záberoch z kaviarne v Sarajeve sa striedajú miestni obyvatelia a s pančuchou na tvári rozprávajú čierne vtipy. Ich námetom sú príbehy dvoch známych humoristických postavičiek ešte z Titovej éry, akurát namiesto komunizmu si mrazivo cynicky strieľajú z reality vojnových dní.

Veľkosť výstavy trochu poznačili menšie priestory Akadémie umení, kde si Transmediale tento rok muselo rozložiť hlavný stan, lebo doterajší Dom svetových kultúr prechádza rekonštrukciou. Obmedzená kapacita nového centra spôsobila problémy s návštevou panelových diskusií a filmových projekcií, lebo kto neprišiel v dostatočnom predstihu, do sál sa jednoducho nezmestil.

Ak je niečo pre Berlín typické, je to práve impozantnosť: širokosť bulváru Unter den Linden vyráža dych rovnako ako ozrutná televízna veža na Alexanderplatzi alebo megakomplex Sony centra na Postupimskom námestí. Práve na posledne menovanom mieste fasádu jednej z budov obsadili organizátori spolu s umelcami, aby ju zmenili na mamutiu obrazovku, na ktorej mohli náhodní okoloidúci sledovať krátke videá.

Na Transmediale narazíte začiatkom februára na niekoľkých miestach Berlína. Čaro festivalu je aj v tom, že pri presunoch za novým umením absolvujete "poznávacie" výlety. Jedna časť programu sa napríklad odohrávala v obchodnom dome, kde ste si v spoločnosti umelcov mohli na počkanie vyrobiť vlastnú platňu. Cestou do Akadémie umení ste mohli obdivovať mohutnú presklenenú fasádu dokončovanej Hlavnej stanice, večerné hudobné koncerty sa zase konali v klube Maria, ktorý sa nachádza pri rieke dlho rozdeľujúcej mesto na východnú a západnú časť (tu sa dajú vidieť zvyšky legendárneho múru).

Práve hudba je tým, čo láka mnohých na Transmediale najviac. Organizátori totiž vedia okrem veľkých hviezd pravidelne vytiahnuť aj nové zaujímavé mená. Tento rok stavili na tematické večierky - od experimentálnej elektroniky cez ozveny metalu až po seansu novej vlny pesničkárov. Miláčikom publika sa stal sedemdesiatnik Jean Jacques Perrey, francúzsky priekopník elektronickej hudby, ktorý úzko spolupracoval napríklad ešte s Edith Piaf. Na svojich archaických syntetizátoroch rozohral známe melódie a dokázal zabávať takmer dve hodiny.

Divákov strhli aj svojrázne synthpopové kreácie Felixa Kubina s uletenými videami. Mimochodom, práve vďaka tomuto známemu nemeckému hudobníkovi sa Transmediale aspoň čiastočne prenesie aj k nám - už v najbližšiu sobotu Kubin koncertuje v Bratislave.

Autor: Oliver RehákBerlín - Bratislava