Včelár žijúci v blízkosti kláštora St. Marienthal sa venuje svojmu koníčku už vyše tridsať rokov. Nosí ochranné oblečenie a rukavice, aby ho včely nepoštípali. Používa aj včelársky tabak, ktorý vyženie včely, a tak môže vyberať med. Plásty ukladá do špeciálneho pohyblivého koša. Pri čistení sa oddelia zvyšky vosku od medu. Kedysi stačilo naplniť pár koniev a predať ich obchodu. Do mliekovej konvy sa zmestí 25 kilogramov medu.

Zákazníci sú však stále náročnejší. Chcú, aby med vydržal čo najdlhšie tekutý a číry. Preto ho musí náš včelár zohrievať pol dňa v teplom vodnom kúpeli. Do toho pridá ešte 150 prísad. Napriek tomu med po určitom čase skryštalizuje. Pri jeho spracúvaní dochádza pravdepodobne k vyššiemu zohriatiu až na 50 alebo 60 stupňov. Tým sa stráca jeho prirodzená štruktúra.

Včely nosia nektár z rôznych kvetov. Podľa toho rozoznávame aj druhy medu. Repkový med je celkom biely, jedľový je tmavý, aromatickejší, a preto u zákazníkov aj obľúbenejší. Po vybratí medu z plástov zabezpečí náš včelár včely na zimu sladkou vodou v pomere kilogram cukru a liter vody. So včelami vie nielen obdivuhodne zaobchádzať, ale o nich aj pútavo rozprávať. Čo sa však naozaj odohráva počas jeho dovolenky so včelami, to si necháva ako včelárske tajomstvo. Ivana Krajčiová, Natália Šefčíková