Práca, modlitby, oddanosť Bohu a čierno-biele rúcho - to je život mníšok v kláštore St. Marienthal. Tento masívny objekt kláštorných budov, kostola a kaplnky bol založený v trinástom storočí. O tristo rokov neskôr kláštor zasiahol ničivý požiar, ale viera a sila pomohli benediktínskemu rádu kláštora s výstavbou nového kláštora väčšinou v barokovom štýle. Cieľom nebola prezdobenosť, ale jednoduchosť, ktorá osloví každého.

V druhej polovici devätnásteho storočia zasiahla kláštor druhá pohroma, pri ktorej zahynuli dvaja ľudia. Okolotečúca rieka Neisse sa vyliala a zničila tretinu malieb a drevených pamätihodností, ktoré pochádzali z románskeho štýlu. Od roku 1990 sa kláštor stále prerába a pri prestavbe pomáhajú mnohé nadácie. Rekonštrukcia kláštora v posledných rokoch síce stála 13 milónov eur, nová podoba kláštora je však fascinujúca.

Kaplnka slúži na pochovávanie príbuzných sestier benediktínskeho rádu. Typickými znakmi sú ozdoby a mušle v rokokovom štýle. Kostol, ktorý bol obnovený po požiari, je v barokovom štýle. Okno nad oltárom, cez ktoré preniká svetlo, je jeho typickým znakom. Kostol je od roku 1897 zasvätený Márii, preto aj všetky mníšky sú nositeľkami tohto mena. V minulosti boli významné aj stajne, ktoré boli renovované a dnes slúžia na ubytovanie hostí.

A aký je život mníšok? Keď sa rozhodnú vstúpiť do kláštora, čaká ich v skutočnosti ešte niekoľko rokov príprav. Prvý rok, počas ktorého všetko spoznávajú, sa nazýva Kandidatúra. Noviciát znamená intenzívnu prípravu a výučbu. A po piatich rokoch sa prisľúbia cirkvi na celý život, presne ako v manželstve. Rádové sestry sa venujú poľnohospodárstvu, pekárstvu a, samozrejme, modleniu.

Barbora Briatková